37.časť

Dni plynuli neskutočnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a bol december. Darčeky som už pomaly kupovala a sneh sa dostavil s tou istou rýchlosťou. Aj ked boli kalamity a všade padalo kopu snehu, zimu som milovala. Obzvlášť zima v Anglicku bola krásna. Na sviatky priletím do Talianska. S otcom som sa dohodla, že nemá význam aby som letela na Slovensko a odtial znovu letela s ním. Pôjdem rovno z Londýna. Nine som poslala balíček prvou triedou aby sa jej dostavil čo najskôr. Bol tam darček na Vianoce pre ňu a suveníri spolu s nejakými vecami na oblečenie. Ona mi ten svoj pošle po otcinovi. Každý druhý-tretí deň sme si skypovali a rozprávali novinky. Hovorila mi, že o Harrym sa tie novinky dostali hned k nim a v škole ju všetci otravujú a pýtajú sa na mňa.

Pred mesiacom, po tom, čo Harry zverejnil fotku na twitteri, mi prichádzalo neskutočné množstvo správ, najmä na twitteri ale aj na facebooku. Počet follownutí sa mi zvýšil na niekolko tisíc, ale starosti mi robili nielej pribúdzajúce články a fotky v časopisoch ale aj nenávistné správy od fanúšičiek. Niektoré ma nazývali zlatokopkou a tvrdili, že som s ním len pre peniaze a slávu. Danielle mi poradila ako len mohla, najmä ona mi bola v tomto oporou a radila mi, aby som sa tým moc nezaoberala a odpisovala haterom z úsmevom. No prichádzali mi aj milé správy z ktorých sa mi na tvári urobil úsmev. Harry pravidelne pridával naše fotky na internet a tie dievčatá, ktoré ma nenávideli si nevšímal. Zo začiatku som bola naštvaná, že mu to je jedno, no povedal mi, že by sa tým nič nevyriešilo. "Ich to prejde" opakoval mi stále. Na spoločenské akcie som chodila nie z veľmi velkou chuťou no robila som to pre Harryho. Na škole sa toho moc nezmenilo, pretože aj pred tým sa tam so mnou bavili takmer všetci. Dakovala som, že chodím práve do tejto školy, pretože ludia tam, boli zvyknutý na mediálne populárnejšie decká. Nebola som tam jediná, čo ma zo začiatku prekvapilo, lebo som to predtým nevedela. Ked som išla po ulici, už som si zvykla dávať okuliare, no pár dievčať ma aj tak zastavovalo alebo fotilo.

Končil sa prvý decembrový týždeň. Bol piatok a po škole pre mňa mal prísť Harry. Poslednú hodinu som mala akrobatiku. Nie tak celkom nový predmet. Zaviedol sa do výučby pred dvoma mesiacmi na skúšku. Nechápala som na čo nám bude, no celkom ma bavilo naň chodiť.

Spolu s Nik sme sa prezliekali v šatni. Čierne cvičky som už mala obuté a preto som si už len pripínala drdol sponkami. Mala som čierne elastické gate, čierne tielko a navrchu čierny takmer priehladný svetrík. Vedla nás sa prezliekala Lili a zamilovane sa dívala na mobil.

"Haló? Lils?" Zamávala som jej pred nosom.

"Hmm?" Odpovedala no ani na mňa nepozrela.

"Zrejme dalšia smska od Chrisa," zasmiala sa Niki. Pozrela som sa do mobilu a musela som jej dať za pravdu. Od tej párty kde jej Chris robil doprovod sa k sebe mali viac a chodiť začali pred troma týždňami, teda o týždeň neskôr ako ja s Harrym. Boli spolu v jednom kuse. Pred školou, počas hodín, ktoré mali spolu, cez prestávky a potom znova po škole. Bola som prekvapená, že ju to ešte nezunovalo a tiež aj Chrisa. Na chlapca bol zalúbený až po uši. Ale boli naozaj krásny párik.

"Čo sa smeješ? Pochop, že niekto je tu zaľúbený," mračila sa Lili na Nik.

"Okej, okej," zdvihla ruky v obrannej póze, "len je na teba zábavný pohlad," zasmiala sa opäť. Musela som s ňou súhlasiť a pridala som sa k smiechu. Po chvíli, ked sme sa prehíňali v chrbtoch sa na nás Lili pozerala ako na bláznov a krútila hlavou.

"Podme radčej na hodinu," potiahla nás za ruky smerom k dverám.

Ked sme prišli do telocvične, pár študentov sa už rozcvičovalo. Po pol hodine boli už všetci pripravený na cvičenie. Učiteľ prišiel k pol metra hrubej vystuženej žinienke. Dnes si budeme opakovať premety vzad. Všetci to na žinenke už vedeli, no tí odvážlivci, ktorý budú chcieť, môžu ísť už aj na tvrdú rovnú zem. Na rozohriatie každý išiel klasický premet na žinienke. Niektorí potrebovali ešte pomáhať, no väčšina to už zvládala sama. Potom sme spojili tri žinienky dokopy, pričom jedna mala dĺžku 3,5 metra. Každý sa opäť vystriedal, no tentoraz sa robili premety vzad po sebe 4 krát v jednom časovom úseku. Kto si netrúfal, išiel dvojitý. Viacnásobný premet som si vyskúšala niekoľkokrát. Zvládla som to bez pomoci, takže som si trúfla ísť prvý krát aj na normálnu podlahu, kde bola len nešmyklavá 2-cm gumová podložka. Celkom som si verila a chcela som sa aj predviesť. Čo by som nebola ja, keby nevymislím nejakú poriadnu sprostosť. Odhadla som, že zlvádnem dlhší premet – 5 násobný. Ostatní boli ešte na hrubej žinienke spolu s učiteľom. Bez neho sme nesmeli robiť nič sami. No postavila som sa chrbtom k čiernemu gumolínu a zhlboka sa nadýchla. Ako som zaklonila ruky a pevne nimi švihla do zadu, počula som nejaké hlasy čo volajú moje meno, no už som sa nezastavila. Vyšvihla som chrbticu spolu s rukami smerom dozadu a v presných líniách som urobila jeden, druhý, tretí a potom aj štvrtý premet. Všetky som robila jeden za druhým, napínala som a uvoľňovala svaly a šlachy, po štvrtom som sa vyšvihla do piateho. Priveľmi neskoro som si uvedomila, že gumolín nieje taký dlhý. Pravdaže ani nemal byť, iba v mojej chatrnej, hlúpej hlave som si myslela, že to bude stačiť. Ked som dopadla rukami do mostíka a vyšvihla nohy smerom dozadu, spotené dlane na ktorých mali byť bandáže, presne pre takéto situácie, zaprotestovali a šmykli sa mi ruky smerom dopredu. Dopadla som velmi škaredo a mala som pocit akoby som mala celé telo dolámané a tvár mi horela. V pravej nohe mi pulzovala bolesť, z ktorej sa mi zahmlil zrak. Videla som len siluety postáv nadomnou.