Ked som vychádzala spolu z taškou na
ulicu s kliniky, len tak tak som nespadla. Pod rukami som mala barle
a velká koženná taška ma prevažovala na jednu stranu. Chcela som
si odchytiť taxík, no vo chvíli kedy by som asi veľmi nepekne
niekomu narazila do auta, ma podopreli čiesi ruky.
"Op, pozor," zasmial sa Tomy
a postavil ma rovno. Tašku si zobral z môjho ramena.
"Čo tu robíš preboha?"
"Idem ťa odviesť na internát.
Čo iné?" Nechápavo sa na mňa pozrel.
"Ako si vedel kedy ma púšťajú?
A ja nepotrebujem odvoz, ved som chcela ísť taxíkom,"
odvetila som.
"Zavolal som sem. A myslím, že
potrebuješ. Pod," chytil ma okolo bokov a viedol k autu. Jeho
Range Rover stál len pár metrov od nás. Posadil ma na sedadlo
spolujazdca. Tašku a barle hodil na zadné sedadlá.
"Prečo to robíš?" Opýtala
som sa otázku ktorá mi behala po hlave odkedy ma prvý krát
navštívil v nemocnici.
"Čo presne máš na mysli?"
"To, že sa tak o mňa staráš.
Že si chodil za mnou na návštevy a teraz, že ma chceš odviesť.
Vieš, že keby to Harry zistí..." nenechal ma ani dohovoriť.
"Keby to Harry zistí, je mi to
úplne jedno. Nech si myslí čo chce. Ja ťa poznám aj tak dlhšie.
Záleží mi na tebe a on nemá čo hovoriť do toho, či sa idem na
teba pozrieť alebo ťa odveziem, ked tu nie je," odpovedal,
"stačí ti táto odpoved?" Civela som naňho. Záleží mu
na mne? A kedy mu na mne začalo záležať? Pred tým než sa dal
dokopy so Susan alebo potom?! Mala som chuť mu niečo odvrknúť, no
v poslednej chvíli som sa zháčila. Napriek tomu, ma tie slová
príjemne zahriali. Nechcela som sa s ním hádať a tak som radčej
na to neodpovedala nič. Len som mu nadiktovala adresu internátu a
naštartoval. V Meste boli zápchy, zatiaľ čo sme sa pomaly
posúvali som sa na neho kradmo pozerala. Bledo hnedé vlasy mal
navrchu mierne rozcuchané a zalakované. Podobné aké nosí Zayn
len kratšie. Napriek zime a snehu ktorá bola v Londýne, mal na
sebe len tmavo-modrý sveter. Oblečené mal tmavé džínsy a čierne
vysoké koženné tenisky. Na ruke mal hodinky s čiernym remienkom a
na krku tenkú, takmer nebadatelnú strebornú retiazku. Zatial čo
trúbil na ostatné autá a nadával na zlý systém dopravy vo
velkomestách, som sa naňho dívala. Usmievala som sa, no po chvíli
mi začalo byť zima a všimol si, ked som sa striasla.
"Och, prepáč. Zabudol som zapať
kúrenie," ked nastavil kúrenie, ovial ma teplý vzduch.
Studené ruky som mala skrehnuté a trela som si ich o seba. Zrazu mi
vzal pravú ruku do dlane a tá jeho príjemne hriala. Bola som
prekvapená aké mi je to príjemné. To nemôžeš. Nemôže ti to
byť príjemné! Máš chlapca ktorý nesedí v tomto aute! Neustále
som si opakovala. Z veľkou nevôlou som sa odtiahla a zvyšok cesty
pozerala von oknom.
Po pár minútach začalo neuveritelne
husto snežiť. Stierače s velkou rýchlosoťou kmitaly zo strany na
stranu, no aj tak bolo len ťažko vidieť.
"Asi 5-10 minút odtialto mám
byt. K internátu je to ešte takú hodinu s touto kalamitou a
zápchami. Pokým prestane snežiť, môžeme ísť ku mne?"
Otočil sa na mňa Thomas.
"No, ja..." trochu som
koktala. Nevdela som či súhlasiť alebo radčej nie.
"No tak. Ja nehryziem,"
pobavene sa na mňa díval.
"Tak fajn," vzdala som sa.
V tom momente odbočil do menšej
ulice. Po pár metroch a stojacich autách odbočil opäť. Asi o 10
minút zastavil v centre mesta.
"Tu bývaš?" Bola to moderná
budova, ktorá bola takmer celá presklená. Zabočil smerom k nej a
ocitli sme sa v podzemnej garáži.
Ked zaparkoval, zo zadných sedadiel mi
podal barle. Vyšli sme výťahom na 11 poschodie a ked sme vyšli na
chodbu, len tá sa mi zdala drahá. Boli tu dvoje dvere. Jedny na
pravej strane, ku ktorej sme vykročili a druhé na lavej. Ked
odomkol dvere, prekvapene som sa naňho pozrela.
barčííí!!! :D :D čo tam je.. vieš že nemám rada keď ma niekto napína!? :D
OdpovedaťOdstrániťtomy je taký ňuňuu :D
:DD jáj smejem sa.. ešte sa doňho zaláskuj
OdpovedaťOdstrániťuvidíš, zachvílku pridám časť :) x