46.časť

Ked sme prišly, Tomy si zvedavo obzeral okolie. Boli sme na severe Toskánska a v okolí boli zasnežené kopce a hory. Zima tu bola neuveriteľne krásna.

"Pripravený na masaker?" Uškrnula som sa.

"Myslím, že hej," zasmial sa.

Vystúpili sme z auta a dvere sa na dome otvorili s takou rýchlosťou, až som mala pocit, že vyletia z pántov.

"Anna!" Zvolala som. Hned za ňou sa objavila Bella a z úsmevom kráčali k nám. No, Anna skôr bežala.  

"Nedýcham. Pomoc!" Odvetila som, ked ma Any zovrela v objatí.

"Ach," vydýchla som si, ked ma konečne pustili, "takže Any, Bel. Toto je Thomas," usmiala som sa na Tomyho. Prekvapilo ma, ked sa s nimi začal rozprávať po Taliansky. Ked sme kráčali do domu, Anna začala Tomyho hned zasipávať otázkami. Bella bola o niečo zdvorilejšia a sem tam niečo podotkla. Ked sme vošli do domu, starká sa na mňa hned vrhla a to isté urobila aj u Toma. Za ňou prišiel dedko a urobil to isté.

"Bels, kde máte rodičov?" Opýtala som sa.

"Oni sú,.." nemusela ani dokončiť a už schádzali dolu schodmi.

"Radi ťa spoznávame Thomas. Máš dobrú Taliančinu," podotkol strýko ked sa zvítali.

"Áno, tiež som si všimla. Som milo prekvapená," usmiala sa starká.

"Dakujem," usmial sa Thomas a videla som, že z neho prvotné rozpaky opadli.

"Je tu niekde moja dcéra?" "Zaftipkoval" otec ked prichádzal z kuchyne. Bola som taká rada, že ho po dlhej dobe počujem naživo a nie len cez internet.

"Tati!" Hodila som sa mu okolo krku.

"Moje dievčatko," zasmiala som sa na tom oslovení. Vzápetí si ma celú prezeral a zrakom zastavil pri mojom kolene kde som mala kolenačku.  

"Je to omnoho lepšie," podotkla som. S otcom sme sa samozrejme rozprávali po Slovensky a ostatní nás so záujmom sledovali, najmä Tomy. Ostatní už boli ale asoň zvyknutý.

"Tati toto je Thomas," podišla som k Tomymu a chytila ho okolo pása.

"Rád ťa spoznávam," povedal otec a vystrel k nemu ruku.

"Ja vás takisto pane," usmialy sa na seba a potriasli si rukami.

"Dobre, idem Tomymu ukázať hosťovskú izbu," povedala som.

"Výborne, Anna a Bella vy mi idete pomôcť do kuchyne," odvetila babka.

"Čo? Ja som chcela ísť s..," zaprotestovala Anna a teta významne nadvihla obočie akože "Ani neskús protestovať a poslúchni"

"Len pekne pod. Alebo nechceš čokoládový koláč?" Vydierala starká načo sa hned prebrala a utekala do kuchyne. Bella si len znudene vzdychla, pokrútila hlavou a nasledovala sestru.

Zasmiala som sa a s Tomym sme si zobrali tašky.

"Izby sú hore," usmiala som sa.

"Dobre, ved ma," odvetil a zobral mi z ruky môj velký kufor.

"Takže tu spávajú Anna a Bella," ukázala som na dvojité dvere do ich spoločnej izby, "tu otec," ukázala som na dvere oproti, "tu teta a strýko," ukázala som na dalšie, "a na konci chodby som ja," prešli sme dlhú chodbu.

"No a tvoja izba je hned oproti mojej," otvorila som dvere do jeho izby.

"Som nadmieru spokojný," zaškeril sa.

"Z čoho?" Lyšiacky som nadvihla obočie.

"Ale nič," položil tašky na zem a podišiel ku mne. Pritisol si ma k sebe a pobozkal ma. Spokojne som vydýchla a oprela sa oňho. Absolútne nič mi v tomto momente nechýbalo.

"Myslím, že to išlo celkom dobre nemyslíš?" Opýtala som sa ho.

"Jasné, všetci si ma tu zamilujú," zasmial sa a dal mi pusu na čelo.

"Uhm, tým som si istá. A prečo si mi nepovedal, že vieš tak dobre po Taliansky?" Nadvihla som obočie.

"Nepýtala si sa," usmial sa.

"Inak. Pod, chcem ti predstaviť ešte jedného dôležitého člena rodiny," chytila som ho za ruku a viedla von z dverí.