2.časť

Zmenila som názov poviedky, dúfam, že sa vám páči. Aj keď je táto časť dlhšia, je to väčšinou kôli opisu. Pekné čítanie prajem. xx


Keď sme prechádzali cez mesto Viktoria, doslova to bol iný film. Ľudia tu mali iný štýl, autá ktoré sme míňali boli väčšinou dodávky alebo terénne autá. V duchu som ďakovala svojmu inštinktu, že som si vybrala za auto môj džíp. Nejaký malý Mini Cooper, ktorý mala polovica dievčat na predošlej škole by tu zrejme dosť vyčíňal. Išli sme popri pláži, bol už síce september, ale bolo ešte celkom teplo. Všimla som si pár ľudí na vlnách, no nemali bikini ale neoprény. Aj keď je vzduch ešte pomerne teplý, voda je zrejme studená, tak ako som si myslela. Malé mesto, sa mi nezdalo až také malé ako som si predstavovala. Bolo to príjemné mesto, centrum tvorili kaviarničky, obchod s domácimi potrebami, so záhradnými potrebami, s rybárskym náčiním, obchod s knihami, cukrárne a reštaurácie. V strede mesta stála radnica a vedľa nej kostol, ktorý mal príjemnú červeno hrdzavú farbu a veľké gotické sklá po bokoch a nad vchodovými dverami jedno okrúhle. Ku kostolu viedol široký chodník a po bokoch sa tiahly krásne kríky ruží. Za kostolom som si nebadane všimla veľkú čiernu bránu, za ktorou bol cintorín a za ním sa tiahly husté lesy. Okolie tu bolo udržované a naozaj čisté. Nikde žiadne odpadky, trávniky hladko pokosené, lavičky so smetnými košmi boli na každom kroku a všimla som si, že ľudia sa tu zastavujú a prehodia medzi sebou aspoň pár slov. Boli tu aj mladý ľudia, asi v mojom veku, väčšinou páry, ktoré sa motali po mestečku a držali sa za ruky. Neďaleko radnice s kostolom, sme prešli popri škole na ktorej bol nápis: "Stredná škola Patrika Hamiltona". Bola pekná, taktiež udržiavaná. Keď sme prechádzali popri domoch, všimla som si, že sa od seba moc nelíšia. Boli to väčšinou domy, s veľkými oknami, prednou terasou a garážou. Prišli sme až na koniec mestečka, kde cesta už ďalej nepokračovala len sa oblúkom ztočila opäť cestou smerom do mesta.  

Náš dom nebol vidieť rovno od cesty. Od cesty ste mohli vidieť len stromy, cez ktoré ste videli len ako také obrysy domu. Išla som ďalej za rodičovským autom. Keď sme prešli živý plot, ktorý pozostával zo stromov, naskytol sa mi pohľad pri ktorom som si mimovoľne vzdychla. Za stromami, bol veľký trávnik, ktorý potreboval pokosiť, ale stále bol krásny, no a predo mnou sa črtal dvoj podlažný dom, ktorý mal veľké biele okná, prednú terasu, nad ňou balkónovú terasu z druhého poschodia, ktorú podopierali biele stĺpy a šedé nové obloženie. Okolo domu boli zasadené kríky s kvetmi. Vedľa domu bola dvojitá garáž s tým istým šedým obložením. Jediné slovo. Vau! Bol to rodinný dom, od ktorého ste očakávali keď doň vstúpite, že vás obkolesí radostný krik a smiech, vôňa jablkového koláča so štipkou škorice, pečené mäso a teplo domova. Mimovoľne som sa usmiala. Rodičia si na dome nikdy moc nepotrpeli, pretože vždy vedeli, že sa skôr či neskôr presťahujeme. No teraz som už chápala, prečo sa mama tak tešila. Vedela, že v tomto dome zostarne. Vypla som motor a vystúpila som z auta, oči som však neodtŕhala od domu. Prezerala som si každý detail, aby mi nič neuniklo. Na verande, boli dve slamené kreslá a jeden stolík uprostred toho istého štýlu.

"Páči?" Usmial sa otec a objal ma okolo ramien.

"To sa ma snáď ani nemusíš pýtať," odvetila som z úsmevom na perách. Po bokoch pozemku sa začínal les, ktorý bol už oplotený stredne veľkým múrom.  

"Zlatko, viem, že sa cítiš ublížená, no ver, že s mamou pre teba chceme to najlepšie a myslíme si, že toto je pre teba najlepšie," dal mi pusu na temeno hlavy a vydal sa k sťahovákom, ktorí už začali vyberať veci. No hneď ako mi pripomenul prečo a hlavne s kadiaľ sme odišli, moja dobrá nálada padla.  

"Ami, tu máš kľúče a odomkni, ja idem pomôcť otcovi. A keď by si chcela ísť pozrieť dnu, tvoja izba je na poschodí a je na konci chodby" dodala a podala mi kľúče.  

Prešla som tri schody, pár metrov cez verandu a ocitla sa pred naozaj peknými dverami. Boli bielej farby dreva a po bokoch a nad nimi mali svetlíky s farebným sklom na ktorom boli ornamenty ruží a kríkov. Odomkla som a ocitla som sa v dlhej asi dva metre širokej  a desať metrov dlhej chodbe, na ktorej konci bolo dvojité francúzske okno vyššie ako ostatné a na ktorom boli tie isté ornamenty na sklách ako na dverových svetlíkoch. Od tohto okna sa začínalo schodisko, ktoré bolo do písmena L, akurát vodorovne otočené. Ešte stále som stála hneď pri dverách, na ľavej strane boli dvere do šatníka na obuv a kabáty. Podlahy a aj dvere boli z tmavej farby dreva. Podlaha bola čisto navoskovaná a ešte sa leskla. Steny boli príjemnej béžovej farby. Postupovala som ďalej, o pár metrov na pravej strane bol veľký vstup do haly. Bola veľmi pekná a priestranná. Chodba bola vyvýšená a teda do haly sa zostupovalo o jeden schodík. Dlážka bola taká istá ako na chodbe, no steny boli o niečo tmavšie, medenej farby. Obývacia hala bola v tvare obdĺžnika. Na pravej strane bol krb, predo mnou na dlhšej stene boli francúzske okná s výhľadom na les. Na bokoch okien bol odostretý záves, pásikavého zlato-zeleného vzoru. Všimla som si, že ľavá stena je polovičná, bol to z časti barový pult. Tiahol sa takmer cez celú jednu stenu, no pri konci ho oddeľoval stenový stĺp. Vošla som tam a najskôr ako som predpoklada, že sa ocitnem v kuchyni, objavila som sa v malej chodbičke, kde bol príborník a svetlo tu dodávalo úzke dlhé okno. Na ľavej strane bol vstup do prvej dlhej chodby, no tentoraz to už bolo na druhom konci, kde sa predo mnou črtali schody. Na pravej strane sa vošlo do bielej presvetlenej kuchyne. Skrinky a podlaha boli bielej farby, kuchynská doska bola z čierneho mramoru a steny boli bledunko žltej farby. Linka sa tiahla po mojej ľavej strane do písmena U a v strede bol malý ostrovček. Predo mnou bol stôl pre štyri osoby, a za ním boli na celej jednej stene opäť okná od dlážky až po strop, no tento krát boli pri nich aj dvere von, menej honosné, než tie aké sú vchodové a viedli na zadnú terasu. No a po pravej strane mám výhľad na halu cez barový pult. Rozhodla som sa, že zamierim rovno do mojej izby. Vyšla som po schodoch, na chodbu ktorá bola v tvare písmena L. Predo mnou boli jedny väčšie dvere a keď som do nich nazrela, usúdila som, že to je rodičovská spálňa. Prešla som na dlhšiu chodbu. Na ľavej strane bolo dvojo dverí, no jedna viedla do pracovne a druhá do menšej izby, z čoho som usúdila, že bude hosťovská. Na konci chodby boli len jedny dvere na pravej strane. Pomaly som ich otvorila, a vedela som, že toto je moja nová izba. Na ľavej strane uprostred steny bola dvojitá vyvýšená postel, ktorá mala po bokoch nočné stolíky s lampami. Predo mnou bola takmer celá stena z okien tých istých ako boli v kuchyni a v obývačke. Závesy na nich boli jemnej bielej látky, ktoré mi pripadali takmer ako pavučina. Keď som ich odo strela, prekvapene som nadvihla obočie. Mám vlastný balkón. Kedže sa už zvečerilo, pohľad na výhľad mi voviedol na chrbte jemné zimomriavky. Výhľad som mala na tmavý les, a tak som račej okná zastrela. Na pravej strane viedli dvere do samostatnej kúpeľne a hneď vedľa boli dvere do šatníka. V ľavom rohu bol písací stôl a na druhej strane, v pravom rohu boli poličky na knihy a vedľa boli na zemi veľké vankúše na sedenie. Uprostred izby bol biely koberec a vedľa postele, na ľavej strane bol toaletný stolík so zrkadlom. Podlahy v izbe boli rovnakej tmavej farby ako ostatné v dome, no nábytok bol bielej farby. Steny mali tapety jemnej ružovej farby. Kúpeľňa bola stredne veľká. Mala záchod, umývadlo a vaňu. Po obhliadke domu, som si pomaly podonášala všetky krabice a kufre z vecami z môjho auta, a popri tom sa pokúšala nezavadzať sťahovákom ktorí nanášali nábytok do domu. Neskoro večer keď sme už v dome zostali len ja, mama a ocko, som bola tak unavená, že vybaľovanie som sa rozhodla nechať na zajtra. Z kufra som si vytiahla pyžamo, zubnú kefku a uterák. Dala som si sprchu, obliekla pyžamo a precupitala som do postele, na ktorej už boli obliečky z bielej bavlny a saténu. Matrac bol priam ako samo nebo a hromada vankúšov bola mäkká ako pierka. Bielu prikrývku som poskladala po koniec postele a zakutrala sa do mäkkej periny. Netrvalo dlho a ponorila som sa do spánku.