Pred druhou hodinou som čakala v lavici o trochu skôr. Po prvej hodine meškania, som nemala za potrebu mať prednášku o dochádzke aj na druhej.
"Ahoj," pozdravila Bonie a
sadla si do lavice vedľa mňa.
"Ahoj, mimochodom ďakujem. Na prvú
hodinu som prišla o desať minút neskôr, ešte že mi ten chalan
ukázal kde je učebňa inak..."
"Aký chlapec?" Bonie mi
skočila do reči a vyberala si z tašky knihu.
"Ako to mám vedieť? Som tu prvý
deň," zaškerila som sa.
"Aha jasné. Aspoň mi ho skús
popísať," zamrmlala a začala niečo rýchlo písať do zošita.
"Vysoký, čierne vlasy, tmavé
oči, zdal sa mi ako športovec a zrejme chodí do školy na
motorke," premýšľala som z našpúlenými ústami.
"Veľa ľudí tu chodí na
motorke," hovorila si nahlas pre seba, no nakoniec pokrčila
ramenami. Ďalej začala niečo rozprávať, no to som ju už
nevnímala. Do triedy vošiel chlapec z chodby a na niečom sa smial
spolu s kamarátom. Jeho smiech bol naozaj nákazlivý a nedalo mi
neusmiať sa. Zastavili sa vedľa Bonie.
"Ahoj, Bonie." Pozdravil ju
ten druhý chalan z úsmevom.
"Ahoj Josh," usmiala sa,
"Ren," kývla mu hlavou na pozdrav. Takže Ren. Uvedomila
som si, že sa ešte stále usmievam a ked si ma Ren všimol, usmial
sa tiež.
"Och prepáčte, toto je Ami. Ami
toto je Ren a Josh," predstavila nás. Odzdravila som ich a Josh
mi kývol hlavou a Ren sa ešte stále usmieval.
"Bonie dúfam, že sa v piatok
vidíme a prines aj kamošku," žmurkol na mňa a pobrali sa
ďalej. Obzrela som sa dozadu, kde si Ren sadol za mňa a Josh hneď zaňho. Chcela som sa Bonie niečo opýtať, no do triedy vošiel
profesor. Ťažké knihy hodil na stôl a to doslova. Nadiktoval
číslo strany, ktorú si máme nalistovať.
"Pán Adams," oslovil Josha,
"nechceli by ste nám ozrejmiť o čom sa chystáme čítať?"
"Ďakujem, ale ani nechcem,"
odpovedal a spolu s ním sa zasmialo aj pár študentov.
"Áno, veľmi vtipné. Zdá sa, že
sa dobre bavíte pán Turner," oslovil tentoraz Rena, "čo
tak vy? Určite dokážete preložiť nadpis textu, a budem taký
dobrý, že vám za to dám aj známku." Nastalo nepríjemné
ticho. Pozrela som na text dlhého článku v knihe a poľahky ho
preložila.
"Je o Veľkej francúzskej
revolúcií v roku 1789 k nastoleniu prvej francúzskej republiky a
zmene stavovskej spoločnosti na občiansku."
Odpovedala som. Učiteľ sa zamyslene na mňa pozrel.
"Veľmi
dobre, vy ste tá nová študentka z Kalifornie je tak?"
"Áno,"
odpovedala som krátko.
"Potom
slečna, čo keby ste nám prečítali aj začiatok textu?"
Usmial sa, no nie príjemne, "veľmi rád vám dám prvú známku
v tomto pol roku." Priznám sa, moje úmysli neboli veľmi
čisté. Chcela som zapôsobiť.
"Dobre
to stačí," povedal mi po prvých dvoch slohách, "čítate
naozaj plynulo a bezchybne. Študovali ste vo Francúzsku?"
"Áno,
bývala som tam tri roky," odvetila som bez záujmu. Nenávidím
sa pred niekým vyťahovať, no neznášam keď sa nejaký učiteľ
vyvyšuje na žiakoch. Francúzštinu som sa takmer nemusela ani učiť,
keď sme sa odtiaľ presťahovali, no nič podobné som na iných školách
nerobila. Bonie sa na mňa vyškierala a ukazovala mi palec hore. Keď spýtavo nadvihla obočie len som pokrčila ramenami. Na stole mi pristál papierik. Pozrela som na učiteľa, či to nevidel, no ten niečo
zápalisto škriabal na tabuľu. Papierik som roztvorila a stálo na
ňom len: "Ďakujem -R".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára