10.časť

Takže nová časť :) Dúfam, že sa bude páčiť. Možno sem pridám aj večer alebo poobede dalšiu časť. Nebudem totiž doma, takže to závisí aj od toho, či budem mať čas. Píšte komentáre a hlasujte v ankete ak ste to ešte neurobili ;) xx

Veľmi dlhú dobu som sa nezobúdzala ráno do školy s takým úsmevom na tvári, aký mi svietil na perách teraz. Zobudila som sa pár minút pred budíkom, tak som ho vypla. Bolo krásne ráno, teplomer ukazoval na stupnici 20 stupňov. Ranné slenčné lúče mi hrali farby na bielom nábytku. Povystierala som si stuhnuté telo a vyliezla z postele. Vykonala som rannú hygienu a s papučami na nohách som doslova vplávala do kuchyne. Otec ako každé ráno čítal noviny za stolom a popri tom chlipkal kávu a mama robila raňajky. Asi po chvíli, keď som na sebe cítila pohlady som sa k nim otočila. Úsmev mi z tváre aj tak nezmizol.

"Zlatko si v poriadku?" Opýtal sa ma otec a divne na mňa pozeral. Mama sa k nemu pridala.

"Dnes ráno si nejaká iná," všimla si.

"Nuž, áno. V podstate aj som," odvetila som záhadne a naliala si mlieko do cereálií.

"Čože?" Otec hneď odložil noviny a venoval mi plnú pozornosť. Opäť som sa na nich pozrela. Mama sa tvárila zhrozene a otec, no to radšej ani nechcem identifikovať.

"Bože," zasmiala som sa. "Nič hrozné. Celkom prirodzená vec pre babu v mojom veku."

"Ty máš tetovanie?" Hlesla mama zhrozene. Otec už začínal byť červený.

"Preboha mami! Jasné, že nie," pokrútila som hlavou.

"Dobre. Dobre, tak nám to teda už povedz," hovoril zase (vždy) pokojný otec.

"Mám chlapca," odvetila som natešene. Ocinko sa zatváril najskôr ostražito, no nakoniec mu myklo kútikami úst a viditeľne si vydýchol. Mama sa na mňa usmiala a potešene prikyvovala hlavou.

"Dúfam, že nám ho donesieš predstaviť," otočila sa opäť ku krájaniu zeleniny.

"Mami, chodím s ním len jeden deň," zasmiala som sa. Typická reakcia. Chcú všetko a všetkých poznať, kto sa mihne v mojom okruhu.

"Aj tak by sme ho radi spoznali, priveď ho v nedeľu na večeru," odvetil otec a vrátil sa k čítaniu novín.

"Fajn," súhlasila som.

Po raňajkách som sa opäť zavrela v mojej malej kúpeľni. Na tvár som si dala len tenkú vrstvu krycieho krému, korektoru a špirálu. Prečesala som si vlasy a zapla ich do chvosta. Zo skrine som vytiahla úzke bledé džínsy, tmavo modrý volenejší sveter a moje obľúbené čierne topánky. Posledný krát som sa skontrolovala v zrkadle, rozlúčila s rodičmi a nasadla do auta. Po pár minútach som zatáčala na školské parkovisko. Vždy som parkovala na tom istom mieste. Vlastne každý. Ako keby si tu každý rezervoval to svoje. Keď som už vybrala kľúče zo zapaľovania, uvidela som v spätnom zrkadielku ísť Rena mojim smerom. Kráčal od svojho auta. Veľkého čierneho Cherokee. 

Vystúpila som a mimovoľne vzdychla. Vyzeral presne tak, ako vždy. Dokonalo úžasne. Keď sa usmial, moje kútiky ho presne napodobnili.

"Ahoj," pozdravila som ho, keď bol len pár metrov odo mňa.

"Ahoj zlato," pristúpil ku mne, objal ma okolo bedier a pred všetkými na parkovisku ma pobozkal. Vedel, že každé ráno stoja pri bráne Bonie s Joshom, Chris s Leah aj Tayla a Nate. A to nerátam ostatnú školu. Decká, ktoré okolo prechádzali. Pár ľudí našim smerom zapískalo, iný si neodpustili nejakú poznámku. No, všetko to bolo len zo žartu.

"Takže je to oficiálne?" Usmiala som sa, keď som sa do neho na moment odtiahla.

"Oficiálne to bolo už včera večer. Bože, myslel som, že ťa prídem v noci navštíviť," lišiacky sa usmial ako malý nezbedný chlapec.

"No. Asi by si mal najskôr prísť k nám v nedeľu," povedala som, keď sme už kráčali k ostatným.

"V nedeľu? Čo je v nedeľu?" Opýtal sa a pri tom rozkošne nadvihol obočie.

"V nedeľu k nám ideš na večeru. Rodičia ťa chcú spoznať," uškrnula som sa. Zrejme som čakala reakciu typu "No do riti", ale bola presne opačná.

"Vážne? Veľmi rád ich spoznám," usmial sa.

"Ren. Môj otec pracuje v armáde a presne tak aj vyzerá. Nieje to žiadny pupkáč na dôchodku. No a moja mama, tá je síce neškodná, ale aj tak si nie som istá či..," nedokončila som.

"Zlato, ja to zvládnem. Budú ma milovať!" Žmurkol na mňa a obmäkčil ma. No kto by ho nemiloval? Prišli sme k našej skupinke. Nate to samozrejme videl už včera večer, tak nám len zagratuloval. A ostatní, no najskôr prišiel šok, potom si neodpustili uštipačné poznámky a nakoniec nám tiež popriali. Nemohla som byť šťastnejšia.