11.časť

Taká pohodová časť :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)).. zajtra tu bude ďalšia a znova sa ospravedlňujem za týždňovú absenciu, píšte komentáre a pekné čítanie xxx

Podráždene som si skovala hlavu pod vankúš, keď ma v sobotu ráno zobudil vyzváňací mobil. Po hodnej chvíli ticha, kedy som už opäť zadriemala, mobil začal opäť vybrovať a hrať. To už som stratila nervy a bola som dokonale prebudená.

"Čo je?" vyšťekla som do telefónu.

"Deje sa niečo miláčik?" ozval sa Renov vytešený hlas.

"Si normálny? Vieš koľko je hodín?!" hovorila som stále podráždene.

"Je osem hodín miláčik," uchechtával sa. "Práve som prišiel domov a ty si ešte nevstala ani z postele?"

"Kde si stihol ísť preboha?" čudovala som sa.

"Bol som si zabehať, ako každé ráno ty hlupáčik. A prečo si vlastne taká podráždená? Nemala si toľko včera kecať s mojou mamou a bola by si skorej doma, a to znamená, že by si bola hore už aj o ôsmej a vyspatá," takmer som to cítila ako sa vyškiera v mobile. Mala som chuť ho udrieť.

"S nikým som nevykecávala," obraňovala som sa, no musela som sa usmiať. "Ty si ma po desiatich minútach stiahol k sebe do izby a tam si ma držal až do večera ty hlupáčik," opätovala som mu prezývku a zasmiala som sa. Počula som ako do mobilu niečo zafrflal.

"Ale čo? Kde je tá dobrá nálada?" pre zmenu som sa vyškierala ja. "Vymenili sme si to?" podpichovala som ďalej.

"Veď ty počkaj!" vyhrážal sa.

"Čo, ubozkávaš ma k smrti?" zasmiala som sa a on tiež.

"Niečo horšie," povedal potulne až mi naskočili zimomriavky.

"Okej, no a aký je dôvod tvojho skorého telefonátu? Dúfam, že si ma nechcel len zobudiť," povedala som a vyšuchtala sa z periny. V izbe bola takmer úplná tma kôli tmavo fialovým závesom. Jednou rukou som potiahla najskôr jednu polovicu a potom druhú.

"Och, moje oči!" sťažovala som sa na slnko a Ren sa smial.

"Nie len kôli tomu. Volám ti, aby sme sa dohodli na večer." Takmer som zabudla na pálenie vatry.

"Aha. No a ako znie plán?" nazula som si papuče a mierila do kúpeľne. Rena som si dala na reproduktor a začala si umývať zuby.

"Prídem pre teba a naložíme veci. Prídem okolo pol šiestej a môžme sa ísť pred tým aj najesť," odvetil.

"Šože?" ofrkala som si od pasty displej na mobile. "Sakra," vypľula som pastu a utrela ho.

"Prosím? Nechceš sa ísť najesť?" Na druhej strane hovoru som počula nejaký buchot.

"Nie, nie. Prepáč, môže byť tak, ako si povedal. O koľkej sme dohodnutí s ostatnými?" opýtala som sa.

"Okolo siedmej, len Nate a Tayla prídu o niečo neskôr," povedal.

"Ozaj, dnes bola Tayla už v pohode aj na Natea, len Daxa som nikde nevidela. Čo je s ním?" zaujímala som sa.

"Nebol ani na tréningu, takže neviem," znova buchot. "Zlato prepáč, ale musím končiť."

"Čo stváraš?" Vypla som si vlasy do gumičky, zobrala mobil a vošla do izby.

"Idem sa osprchovať. Som celý vyzlečený," nahodil zmyselný tón a zasmial sa.

"Odfoť sa," zavtipkovala som. "Zatiaľ som ťa videla náheho len do polovice."

"Veď ti hovorím, počkaj dnes večer," opäť ten tón.

"Radšej choď, nech mi pekne voniaš," zasmiala som sa.

"Milá," ironizoval.

"Pa, miláčik," rozlúčila som sa a nevšímala si ho.

"Pa, zlato." Zložili sme.

Do večera som využila volný čas za notebookom. Pod dlhšom čase, som si urobila filmový deň a popri tom poodpisovala na správy na twitteri a facebooku. Z LA mi písalo dosť veľa ľudí, na moje prekvapenie. Keď bolo pred piatou, stopla som si film a išla pod sprchu. Popri tom som si pospevovala pesničku. Takmer som odpadla keď som sa skrútila do uteráka a niekto ma chytil za pás a dýchol mi na krk. Otočila som sa tak rýchlo, až mi seklo v krčnej chrbtici.

"Ren, bože!" šúchala som si stuhnutý krk.

"Prepáč, chcel som ťa prekvapiť," milo sa na mňa usmial a dal mi pusu na priehlbinku medzi plecom a a krkom. "Krásne voňiaš," zamrmlal mi do vlasov a stále ma nepúšťal.

"Vyšla som práve zo sprchy, ale to si určite postrehol," pohladkala som ho po líci a dala mu pusu.

"To dostanem na privítanie len toto?" zašomral a ja som sa zasmiala.

"Nuž..," krivo som sa uškrnula a ona ma capol po zadku, keď som zamierila do izby.

"Mám návrh. Rodičia sú dnes preč a prídu až v noci. Nechceš u mňa prespať?" povedal a rozvalil sa na posteli. "Ty pozeráš Nema?" vytiahol obočie a začal sa smiať. Prepichla som ho pohladom a vyberala s komody spodné prádlo.

"To je pekné," zamrmlal, keď si všimol čo držím.

"Som rada, že sa páči," uškrnula som sa a vyplazila mu jazyk. "Okej, len sa opýtam mami, predsa ťa len, ešte čaká "pohovor" s nimi. Zajtra, nezabudni."

"Tvoja mama má má už teraz rada," samoľúbo sa usmial.

"Áno, veď kto iný by ťa pustil dnu. Otec asi nie," našpúlila som ústa. Otočila som sa k šatníku a vytiahla biele tričko, rifle a hnedú koženú bundu.

"Kam ideš?" opýtal sa ma, keď som mierila do kúpeľne.

"Prezliecť sa?" zdvihla som veci v rukách, aby si ich lepšie všimol.

"Predo mnou sa hanbiť nemusíš," široko sa usmial. Poslala som mu vzdušnú pusu a zamkla sa v kúpeľni. Keď som vyšla, niečo si pozeral na notebooku. Zvalila som sa pri ňom na postel a pozerala naňho.

"Hotová?" opýtal sa bez toho aby na mňa pozrel.

"Uhm," zamrmlala som.

"Um," zatiahol.

"Umm," zasmiala som sa. Pozrel na mňa a v očiach mu nebezpečne zasvietilo. Notebook položil vedľa seba, ja som sa ocitla pod ním a nemohla sa hýbať. Prisal sa mi na pery a vychutnávala som si ten jemný dotyk. Dotýkal sa ma všade a opäť som dostala chuť zostať doma.

"Ren?" mrmlala som pomedzi bozky.

"Áno?" zamrmlal aj on.

"Nechce sa mi nikde ísť," obkrútila som si nohy okolo jeho pása. Nadvihol sa na rukách a pozrel na mňa.

"Takmer by som aj zabudol," dal mi rýchlu pusu. "Pod, žubrienka."

"Prestaneš ma konečne oslovovať tými hroznými presladenými prezývkami?" prižmúrila som oči.

"Nikdy, miláčik," dal mi pusu na čelo a usmial sa.