piatok 14. septembra 2012

7.časť

Časť je tu o deň neskôr ako som sľúbila. Včera som sa snažila celý deň, aby mi naskočil notebook, no márne. Pokúsim sa sem pridávať časť každý deň, no nesľubujem. Dlhšie odstávky, ako som už sľúbila nebudú, ale môže sa stať, že jeden deň sem nič nepridám. Naozaj ma to mrzí, ale notebook mi odišiel, takže nemôžem nič robiť. Teraz to bude nestálé. Dúfam, že môj bráško niečo vymyslí, predsa je len v tomto lepší ako ja x) (PC). No teraz pekné čítanie, dúfam, že sa časť bude páčiť. xx

Pred tým, na iných školách som sa snažila len zapadnúť. Splynúť s davom. Keď ste nováčik, veľké prejavovanie názorov či zastávanie niekoho alebo niečoho, alebo dokonca vyskakovanie sa vám neoplatí. Zakaždým som si veľa spomienok na spolužiakov alebo so spoločných zážitkov strávených s nimi neodniesla. Samozrejme Kalifornia bola výnimka. No hoci to bolo úžasné miesto, našla som lepšie. Ukázalo sa totiž, že príležitostí na spomienky bude dosť. Čoskoro totiž neprešiel ani jeden deň, ktorý by som prežila bez Rena. Vždy, keď sme mali aspoň chvíľku voľného času, tak sme sa stretli v škole. Občas sme stihli len krátky rozhovor pri skrinkách alebo na obede. Pozorne som sledovala okolie a dúfala, že ho niekde zazriem. Nie raz sa stalo, že som na neho mávala z tribúny počas futbalového tréningu.
Popoludní ma Ren odprevádzal aspoň k autu, pričom trval na tom, že mi odnesie tašku.
Niekedy sme si vyrozprávali, čo všetko sme za deň zažili, inokedy sme potichu vedľa seba sedeli alebo len mlčky šli. Nevedela som sa nasýtiť pohľadov na Rena. Pokojne ma mohol hypnotizovať svojimi vlasmi, očami a spôsobom ako dvýhal obočie. Jeho tvár bola skutočne umelecké dielo. Naučila som sa ho spoznávať podľa jeho typickej vône. Pižmo, pačuli a koža.
Vďaka Renovi som sa stala aj obľúbenejšou na škole. Vzťah s ním, mi ukázal, že sympatie sa prenášajú z jednej osoby na druhú. Dobrí priatelia vám otvoria dvere k mnohým miestam, ktoré by inak ostali pre vás zatvorené. V podstate som sa zaradila zo dňa na deň do bežného života iba tým, že som sa pohybovala v Renovej blízkosti.
Študenti nás oboch zdravili, ale rozdiel v ich správaní som vnímala i vtedy, keď som bola práve osamote. Spolužiaci sa ku mne správali srdečnejšie a nikdy sa nezabudli pristaviť na malý rozhovor. Niekedy sa stačilo opýtať na posledný test či domácu úlohu.

V stredu, pár dní pred spomínanou sobotou sme sedeli na obede. Bola to téma číslo jeden, hlavne pri našom stole. Po mojej pravici sedel Ren, oproti nemu bol Nate, ktorý prepaľoval sendvič vo svojej ruke pohľadom. Hneď vedľa neho sedela Tayla a vedľa nej Dax, ktorý sa tvárili ako najzamilovanejší pár na škole. Dax akého som poznala sa vôbec nepodobal na toho dnešného. Žeby výčitky svedomia? S Renom sme nadhadzovali rôzne témy, aby sme zabili ticho. Práve keď som si otvárala šalát, na konci jedálne som uvidela Bonie s Joshom vysmiatych ako mierili k nášmu stolu. No než stihli prejsť pár metrov, zrazu sa pri nás zastavili dve dievčatá a ostro si ma premerali. Vyššia z nich Rena pozdravila mávnutím ruky. Dokonca aj Nate zdvihol pohľad a nadvihol obočie.
"Ahoj, Ren," začala sladkým hlasom.
"Ahoj, Sara," odzdravil sa vecne a nijak neprejavil záujem o rozhovor, čo si Sara zrejme nevšimla.
"Ako si dopadol na teste z matiky?" pokračovala. "Mne sa zdalo, že tentoraz to bolo naozaj ťažké. Tuším potrebujem doučovanie."
Sara sa pred Renom všemožne vykrúcala, aby vynikla jej pekná postava. Každý iný chlapec by takej postave venoval uznanlivý pohľad, ale Ren nespúšťal oči zo Sarinej tváre.
"Dúfam, že test som napísal dobre. Ak potrebuješ doučovanie, skús Marcusa Mitchella. Niekoľkých študentov doučuje." Sara sa namrzene zadívala, ako jej obrovská námaha vychádza nazmar.
"Tak to ti pekne ďakujem," s prskaním odišla rýchlo preč.
Ren sa príhodou ďalej nezaťažoval a otočil sa opäť ku mne. Samozrejme, že som si všimla ako sa správal k Sare. Bonie si sadla vedľa mňa a Josh si prisunul stoličku medzi Rena a Natea za vrch stola.

Po škole sme sa dohodli, že si pôjdeme sadnúť do jednej malej kaviarne. Pridali sa k nám aj Leah a Chris, naopak Dax odišiel za svojimi spoluhráčmi. Tayla sa netvárila dva krát šťastne, zato Nate mal viditeľne lepšiu náladu. Keď sme si všetci ôsmi posadali do boxu a mladá sympatická čašníčka nám priniesla kávu, Leah vytiahla hrubý zväzok nejakých papierov.
"Čo to máš?" Opýtal sa Josh, no odpovedal mu Chris.
"To je zoznam vysokých škôl," odvetil a pozrel na Leah. "Plánujeme si vybrať tú istú." Dal jej pusu na čelo.
"Fajn nápad. Ja som sa do toho ešte nestihla pozrieť," povedala Bonie a tiež si vytiahla tú istú knihu.
"Zato ja už školu vybratú mám," zatiahol Nate. Prekvapene som sa naňho obrátila.
"Nepozeraj tak na mňa," zasmial sa. "Ja už mám v podstate vybraté od narodenia. Rodičia chcú aby som pokračoval v ich šľapajách. Chcú mať zo mňa doktora," zaškeril sa.
"A chceš to aj ty?" Opýtala som sa.
"Nemám na výber, ale hej myslím, že ma to bude baviť," usmial sa a potiahol si kávu cez slamku.
Sedela som medzi Bonie a Renom, ktorý tiež vytiahol knihu a začal listovať. Pritiahol ju smerom ku mne.
"Môžeme listovať spolu," usmial sa. Vytiahla som si notes, aby som si vybraté mohla zapisovať.
"Fajn," usmiala som sa tiež. "Čo táto?" Ukázala som na Vanderbilt.
"Mississippská univerzita?" Povytiahol obočie. "To neznie zle. Zapíšem si ju tiež." Bonie nás počula a pridala sa k rozhovoru.
"Tam si dáva veľa deciek prihlášku. Tiež som o nej uvažovala."
"Mňa tiež celkom zaujala," pridal sa Josh a zaškeril sa na Bonie. "Budem ťa otravovať ešte aj na výške, čo povieš?" Od Bonie si zaslúžil štuchanec a vyplazený jazyk. Leah bola opretá o Chrisa, trkotali spolu a smiali sa. Takmer som pocítila trochu žiarlivosti. Boli naozaj zaľúbený. Tayla sedela v rohu sedačky a skľúčene pozerala pred seba. Nate jej položil ruku na dlaň, načo sa strhla od prekvapenia, ale neodtiahla.
"Deje sa niečo?" Opýtal sa jej.
"S Daxom máme trochu iný názor na vysokú," nenútene sa usmiala, aby to zatiahla a viac sa o tom nebavili.
"Hej, Daxa a väčšinu chalanov z družstva prijali na športové štipendium do Oregonu," poznamenal Ren.
"Aj tebe ho ponúkli?" Ozvala som sa.
"Áno, ale nezobral som ho," usmial sa a pocítila som nával uvoľnenia. Mierne som sa roztriasla a Ren si to vysvetlil ako fakt, že mi je zima. Aj proti mojim protestom, mi dal okolo pliec svoju mikinu, na ktorej bolo cítiť jeho vôňu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára