10.časť

 

„O-môj-bože,“ chytila som sa za hlavu, keď som si zapla twitter a prečítala fotku dňa.

„Today I made a new friend hah so much fun! me and my beaut stylist“ znel popis fotky plus označenie mojej osoby. Ako dopekla zistil ako sa volám?! Followla som ho naspäť a radšej notebook zavrela. Aj tak už bolo neskoro a na dnešný deň som mala dosť. V pyžame a papučiach som ešte zbehla do kuchyne na menšie občerstvenie alebo ako to ja rada nazývam - vyrabovanie chladničky. Zapla som svetlo a skoro odpadla.

„Jesus Christ,“ chytila som sa za srdce. Jeremyho hlava sa na mňa otočila od chladničky.

„Áno?“

„Prestaň,“ buchla som ho po ruke. „Naozaj si ma vystrašil ty vačica. Čo tu vôbec robíš o takomto čase?“

„To isté načo si sem prišla ty,“ uškrnul sa.

„Nezjedol si všetko?“ utrúsila som.

„Taký kontajner som neni.“

„Dobre, vyber mlieko,“ povedala som mu a načiahla som sa po hornej skrinke kde som vytiahla cookies. Dala som ich na misku a vytiahla dva poháre. Jeremy do nich nalial mlieko a spokojne som prežúvala.

„Prídeš v sobotu aj ty?“ Jeremy ma vytrhol z driemot.

„Čo je v sobotu?“ nechápala som.

„Predsa ten môj zápas. Prídeš?“ pozrel na mňa očami typu -musíš-povedať-áno-na-čokoľvek-o-čo-ťa-požiadam.

„Musím vidieť ako ti nakopú prdel,“ urobila som grimasu. „Počula som, že Oxford je v tomto trieda.“

„Neni Oxford trieda vo všetkom?“ povedal posmešne.

„O tom pochybujem,“ povedala som, no Jeremy určite nepostrehol ten dvojzmysel.

„Len príď, budeš prekvapená,“ žmurkol a keď okolo mňa prechádzal hore do izby, postrapatil mi vlasy.

„Neznášam ťa,“ zavrčala som.

„Ja viem,“ poslal mi vzdušnú pusu.