2.čas

Mamu by som si ani nevšimla nebyť toho, že mi strhne slúchatká z uší.

„Mobil ti zvonil už tri krát, neunúvaš sa ho ani zdvihnúť?“

„Mami,“ zaúpela som. „Chcem byť sama. Prosím ťa, daj mi pokoj.“

„Celé dva týždne si tu zavretá. Nič nerobíš. Nikde nechodíš. Prečo si nejdeš zasurfovať alebo nejdeš s Nateom von?“

„Lebo už všetci odišli na vysokú. A s Nateom už nechodím,“ vybehla som na mamu.

„Škola sa začína až v septembri. Je polovica augusta.“

„Každý ide na internát skorej. A tí, ktorí ešte nešli na vysokú, sú na dovolenke,“ vzdychla som si a vytiahla perinu po nos.

„Otec ti volal,“ povedala krátko.

„Ja viem. Nestojím o jeho telefonáty.“

„Tayla,“ sadla si na roh postele. „Myslím, že zmeniť vzduch ti prospeje a otcova ponuka prišla vhod.“

„Čo tým myslíš?“ posadila som sa na postel.

„Otec si niekoho našiel a chce, aby si sa s ňou spoznala aj s jej dieťaťom. Hovoril, že je zhruba v tvojom veku. Chce aby si prišla k nemu bývať aspoň na mesiac,“ povedala a zasunula mi zatúlaný pramienok z tváre za ucho.

„A prečo si myslí, že mám záujem sa spoznať s nejakou ženskou, čo je len o pár rokov staršia než ja?“ To určite.

„Lia!“ zahriakla ma prezývkou. „Prepočula si ma snáď? Povedala som ti, že má dieťa v tvojom veku, takže logicky nemôže mať viac alebo menej rokov ako ja.“

„Mami dobre vieš, že to nie je hlavný dôvod.“ Opäť som si ľahla. Otočila som sa mame chrbtom.

„S otcom si sa nevidela od Vianoc. Aj to si s ním neprehovorila. Máš rezervovanú letenku. Autom ťa zaveziem do Vancouveru. Letí ti to zajtra večer. Otec ťa vyzdvihne na letisku,“ vstala a podišla k mojej tvári. „Byť tebou, začala by som sa baliť,“ dala mi pusu na čelo a odišla. Len tak mi to prišla oznámiť.

„Môže byť matka viac necitlivejšia?“ zahundrala som a vyhrabala sa z postele. Nevedela som, či byť viac nadšenejšia alebo otrávenejšia. Na jednej strane sa teším na Anglicko, no na druhej strane otca by som najradšej vykopla z môjho života nadobro. Neprehovorila som s ním tri roky. Jediné čo som mu za tú dobu povedala, boli krátke slová. Snažil sa ma kúpiť darčekmi, účtom alebo autom. Balíčky som mu posielala naspäť a do auta som si ani nesadla, aj keď ma to veľa krát nutkalo. Jediné čo som od neho mala - chtiac, nechtiac - bol môj výzor. Keď už tam budem, aspoň jemu aj jeho novej ženuške osviežim vzduch a jej decko bude chcieť, aby ma ani nespoznalo. Vytiahla som si zo skrine jeden kufor. Neplánujem sa tam dlho zdržať. Zbalila som si pár tričiek, dve mikiny, troje gate, prádlo a kozmetiku. Fajn. Teraz sa opäť sústrediť na postel a sebaľutovanie.