„Buď
milá,“ upozornil ma otec. „Teší sa, kedy ťa spozná. Tak len
ťa prosím, buď milá.“
„Ako
chceš,“ ľahostajne som odpovedala. Keď som vystúpila z auta,
všetky spomienky mi preleteli hlavou tak ľahko ako letný vánok.
Predmestie. Pomaly som urobila kruh až som znovu zavadila pohľadom o
náš dom.
Napriek tomu, že som opäť rada videla starý domov,
potichu som zatiahla. „Takmer mi chýba ten zazobanecký život.“
„Ja
som ťa počul,“ povedal otec a zobral mi tašku z auta.
„A
mne je to jedno,“ milo
som sa usmiala.
Skôr,
než som stihla otvoriť dvere, stála v nich na pohľad veľmi
príjemná elegantná žena. Mama mala pravdu. Nemohla mať viac
rokov ako ona. Gaštanové lokne po prsia sa jej krásne leskli, oči
farby medu jej žiarili a na ústach mala nasadený príjemný úsmev.
Kašmírovú blúzku mala zapravenú v dlhej priliehavej kostýmovej
sukni po kolená a na nohách mala členkové čižmy na ihličkách.
Mimovoľne som si prešla po starom vyťahanom tričku. Všimla si to
a jemne sa zasmiala.
„Nič
si z toho nerob. Takto oblečená chodím len do práce. Doma
uprednostňujem pohodlnejšie veci, podobné tým, čo máš na
sebe,“ ustúpila dozadu, aby sme mohli prejsť do predsiene.
„Nový
nábytok?“ zamrmlala som a obzerala sa okolo. Prv, než mi otec
odpovedal, na pozdrav jej dal pusu. „Kathrine je bytová
architektka a dizajnérka. Chceli sme zmenu a Kate sa to podľa mňa
podarilo celkom dobre,“ usmial sa na ňu. Takmer som sa neovládla
a prevrátila by som očami.
„Myslím,
že by sme sa ale mohli najskôr predstaviť,“ podala mi ruku. „Ja
som Kate.“ Milo sa usmiala.
„Ahoj
Kate. Ja som Tayla,“ povedala som bezvýrazne a jej ponúknutú
ruku som ignorovala. „Idem do svojej izby,“ zobrala som si tašku
od otca a vybrala som sa hore schodmi. „Oh, teda pravdaže ak ju
tu ešte mám a Kate mi ju neprerobila na svoj šatník.“
Vystrúhala som grimasu a nechala mračiaceho otca a Kate o samote.
„Za
hodinu je večera,“ zvolala tesne predtým, než som zabuchla
dvere. Zrejme sa moju narážku rozhodla nechať tak. Izba vyzerala
presne tak isto.
Vyhýbala som sa pohľadu na postel. Vlastne takmer
na všetok nábytok, pretože všetko tu malo nejakú spoločnú
minulosť s ním.
Naozaj som tu nebola tri roky? Zdá sa mi to, akoby som odišla len
pred týždňom. Slnko pomaly zapadalo a na oblohe sa objavovali prvé
hviezdy. Prešla som do kúpeľne, zhodila všetky šaty a napustila
si bublinkovú kúpeľ. Netušila som koľko minút prešlo, no srdce
mi jeden úder vynechalo kvôli chalanovi, ktorý v nečakanom momente
rozrazil dvere do kúpeľne s hlučným: „Ahoj sestri!“
„Do
riti čo tu robíš a kto si?!“ zrúkla som naňho tesne potom, čo
som schytila uterák zo stojana a vo vani sa ním prikryla. Nevšímal
si môj divý výraz, ktorý by každý pochopil ako: „Okamžite
odtiaľto vypadni!“
„Pokoj
moja,“ samoľúbo sa vyškieral a pritiahol si stoličku na ktorú
si sadol. „Som Jeremiah William Reed, ale môžeš ma volať
Jeremy. Tvoj oficiálny nový brat,“ dopovedal a nahol sa ku mne s
vystretou rukou.
Len
som nad ňou mávla. „Neobťažuj sa. Neprišla som si sem utužovať
rodinné väzby a aby bolo jasné, si pre mňa len minimálne
akceptovateľný nevlastný brat na ktorého meno som už teraz
zabudla a teraz odtiaľto láskavo vypadni.“ Ukázala som rukou na dvere.
„Vieš,
mala by si sa trochu uvoľniť,“ jeden kútik mal vytočený do hora
a prezeral si vaňu v ktorej som ležala.
„Čo
je? Si sklamaný?“ podrýpla som ho.
„Práve
naopak,“ postavil sa zo stoličky. „Som spokojní so svojou novou
sestričkou.“ Stále mal na ústach sebavedomý úsmev. Mala som
chuť ho udrieť.
„Si
diabol,“ prižmúrila som oči.
Širokými
rukami sa zaprel o okraje vane a nahol sa ponad mňa. „A ty si jeho
sestrou.“
Nech sa páči. Pridajte aj komentáre, či ste zatiaľ spokojný, ako sa vám to páči a pod. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára