4.časť

„Mama ťa volá. Večera je už hotová,“ nakukol mi do izby Jeremy.

„Nauč sa klopať, prv než mi niečo povieš,“ urobila som grimasu, načo prehnane prevrátil očami.

„Pod dole, inak ťa tam odgúlam.“

„Odpál z môjho prahu, inak sa tam odgúlaš ty,“ pohrozila som mu namiereným prstom. Uškrnul sa a odišiel. Bože, celkom sa mi dostal do hlavy. Nielenže ja som mala byť tá, ktorá ho vyvedie z miery, ale musela som priznať, že on mi robí ešte niečo horšie. Zišla som dolu po schodoch do jedálne. Sadla som si na koniec stola pred usmievajúceho sa Jeremyho. Vyplazila som mu jazyk, hoci to bolo infantilné gesto, ktoré som si už dávno odvykla robiť. V silnom svetle som si ho lepšie obzrela. Mal ten istý odtieň hnedej na vlasoch, oči mal síce farby tmavej kávy, no plné pery -ktorými určite rád provokuje aj niekoho iného, okrem mňa- mal tiež po svojej mame. Na sebe mal tmavomodrý sveter s nejakou výšivkou na ľavom pleci, pod tým bielu košeľu a popustenú pásikavú bielo-modrú kravatu. Rukávy na svetri a košeli mal vyhrnuté až po lakte, čím vynikli jeho vypracované ruky.

„Dobrú chuť,“ prebrala ma Kate z obzerania Jeremyho nabúchanej postavy. Už teraz som vedela, že zmlátiť ho nemôžem, no ujmu na zdraví mu tiež môžem spôsobiť. Kate si sadla medzi Jeremyho a otca, ktorý bol za vrchom stola. Začala sa neviazaná konverzácia, no nedávala som pozor, len som chcela mať túto smiešnu večeru za sebou.

„Čo ty Tayla?“ opýtala sa ma Kate. Otec videl môj nechápavý výraz.

„Bavíme sa o tom, aký je Jeremy dobrý študent,“ povedal.

„A prečo by ma to malo zaujímať?“ otrávene som sa prehrabávala v jedle. „Kde chodíš? Na základnú?“ otočila som sa na neho. Len sa milo usmial. Milo! Do čerta, mala som chuť natiahnuť sa ponad stôl a už druhý krát za tento deň mu vraziť.

„To je v pohode Charlie,“ zastavil otcovo prekáranie na moju osobu, mávnutím ruky. „Chodím na vysokú,“ odpovedal celkom vážne. Poslušný, dobre vychovaný chlapec pred rodičmi.

„Tayla, mala by si si brať príklad. Jeremy chodí na Cambridge a ty sa len tak poflakuješ.“

„Úhm, Jeremy chodí na Cambridge. Čo ešte robí náš Jeremy?“ položila som príbor trochu hlučnejšie, oprela si bradu a spojené ruky a široko sa usmiala. Len jemne vytiahol jeden kútik úst dohora, no mlčal.

„Jeremy hráva lakros za školu. Túto sobotu majú zápas na Oxforde, možno by si rada išla s nami?“ opýtala sa ma Kate.

„To je dobrý nápad, aspoň si obzrieš školu a budúci rok ju už budeš trochu poznať,“ povedal otec skôr, než som stihla odpovedať.

„Prečo by ju mala poznať?“ so zájmom sa otočil Jeremy na otca.

„Nikam nejdem,“ vypustila som z úst skôr, ako otec stihol odpovedať.

„Ale ideš,“ odsekol. Môj pohľad nemal ďaleko od toho, aby niekoho zabil a jeho nebol o nič slabší.

Kathrin mu položila ruku na dlaň a zhlboka vydýchol.

„Aby som nezabudol, vybavil som ti stáž. Zajtra niekoho pošlem, aby ti kúpili oblečenie, pretože v tom, čo si si doniesla nemôžeš chodiť,“ odvetil, už opäť pokojný.

„Pch,“ vyprskla som. „Prečo si myslíš, že chcem ísť na nejakú stáž?“ odsekla som.

„Dobre sa to vyníma na prihláške na vysokú.“

„Nikam nejdem,“ zopakovala som ako trucovité decko. Keby som nesedela, určite by som dupla aj nohou.

„Už je to vybavené Lia.“

„Lia?“ znovu sa zapojil Jeremy. „Pekná prezývka,“ šibalsky mu zasvietili oči.

„Na dnešný večer mám dosť,“ tresla som príbor o tanier až zarinčal. Odkráčala som do svojej izby a tresla dverami, až som mala pocit, že vybehnú z pántov. Tvár som si zaborila do vankúša a zvuky, ktoré som vypustila by si ktokoľvek mohol prirovnať k zvieraciemu vrčaniu.