7.časť

„Ach,“ zastonala som. „To vážne?“ povedala som si pre seba. Nemôžem uveriť, že mám toto na sebe. Celé ráno..., no dobre, celú jednu pol hodinu som sa prehrabávala v tých šatách od Nadie. Napchala mi to všetko do šatníka. Moje staré veci vybrala, dala do smetného sáčku a povedala, že to zanesie do útulku pre ľudí. Neverila som, že moje staré dobré pohodlné tričká sú až také hrozné, ale pravdupovediac pred troma rokmi by som si to na seba neobliekla. Vedela som, že tým otcovi doprajem satisfakciu, no keby som si na seba skúsila obliecť hocičo iné, narval by ma sám do týchto handier.

Presne tento typ reakcie som čakala. Jeremy, prežúvajúc za stolom hrianky s maslom zapískal (do teraz neviem ako sa mu to podarilo s plnými ústami).

„Zradca,“ naznačila som ústami a zamračila sa naňho. Otec čítal noviny na jeho obvyklom mieste. Na moment ich odtiahol a pozrel na mňa.

„Som rád, že to išlo aj po dobrom Tayla,“ široko sa usmial.

„Jer nevidel si moje zakladače do práce?“ Kate vbehla do jedálne.

„Dávala si si ich už do tašky,“ spokojne prežúval. Bola nejaká prchká, nie pokojná ako obvykle.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa a po prvý raz sa na mňa pozrela.

„No páni. Si krásna Tayla,“ pochvalne pokývala hlavou. „Nič sa nedeje. Len sa ponáhľam,“ žmurkla na mňa.

„Ahoj,“ dala otcovi pusu a utekala do práce.

„Zas až tak toho sa nedeje,“ zamrmlala som. Nikto neodpovedal. Jeremy sa išiel udusiť jedlom a otec čítal. „Umriem z tých opätkov. Otec je mi jedno či mi to dovolíš alebo nie, ale tvoja asistentka mi kúpila len samé štekle, takže si nemienim drať na tom nohy každý deň,“ povedala som pevne.

„Ako chceš, ale v prvý deň musíš byť reprezentatívna,“ neodtŕhal oči od novín.

„Nič zas také sa nedeje,“ zopakovala som. Všimla som si, že sa nepatrne usmial. Jeremy konečne prehovoril.

„Ak počkáš ešte päť minút, tak ťa odveziem,“ ponúkol sa.

„Veď nevieš kde ma máš odviezť. Ani ja to neviem,“ zahundrala som.

„Kto povedal, že to neviem?“ prešibane sa usmial.

„Jemu to povieš, ale mne nie?!“ vybehla som na otca.

„Prekvapenie,“ opakoval ako pokazený.

                                                                                . . .

S výrazom: -Are u fuckin kiddin me?- som sa otočila na Jeremyho sediaceho za volantom.

„To nemyslíš vážne. V žiadnom prípade sem nejdem,“ založila som si ruky na prsiach.

„Nechovaj sa ako decko a vystúp. Mám tréning, musím ísť,“ odtláčal ma rukami zo sedadla.

„Sem-ja-nejdem,“ povedala som pomaly. „Na toto fakt nemám.“

„Prídem neskoro Tayla. Vypadni už konečne z toho auta.“ Nič.

„Lia!“ zrúkol, keď som sa nehýbala.

„Fajn, fajn,“ povzdychla som si. „Už chápem prečo otec tak trval na tom oblečení.“

„Ďakujem,“ odvetil a vystúpila som. „Veľa šťastia,“ povzbudivo sa usmial a odišiel.

Nádych, výdych. Len kľud, hovorila som si. Vošla som cez presklenné dvere a zastala som na recepcii.

Než som sa stihla niečo opýtať, mladé, možno o pár rokov staršie dievča ku mne podišlo.

„Ty si Tayla Caughová?“ milo sa usmiala.

„Áno, to som ja,“ neisto som povedala.

„Si tu na stáž, že?“ povedala si pre seba a niečo hľadala v z papieroch v rukách.

„Odkiaľ vieš ako sa volám?“ rozhodla som sa jej tikať.

„No podobáš sa na Charlieho Caugha,“ opäť sa usmiala, ale neodtŕhala oči od papiera.

„Dobre, myslím, že ťa môžem odniesť rovno za Jenny. Ona bude tvoja vedúca -dá sa povedať-. Budeš sa zodpovedať a pomáhať len jej. Pod za mnou,“ zvrtla sa a svižným krokom sa presúvala k výťahom. Jej chôdza pripomínala krok modelky na móle. Dlhé blond vlasy mala úhľadne začesané v uzly, úzka tmavomodrá sukňa z rozparkom pod zadkom jej obopínala telo a každý druhý chlap sa za ňou otáčal. Blúzku z naškrobeným golierom mala do centimetra upravenú a vôňa kvetinového parfumu sa okolo nej vznášala ako oblak. Čierne lodičky na opätku len dotvárali jej ženskú dokonalosť. Presne ako by to povedal otec.

„Možno to bude znieť trochu neohrabane, ale kto si?“ polo behom som ju dohnala. Jemne sa zasmiala.

„Som asistentka,“ povedala krátko.

„Čia?“ so zvedavosťou som sa jej opýtala.

„Na oddelení tlače - vedúceho. Robím preňho obchôdzky, nosím mu kávu a podobne.“

„Vedúceho tlače?“ nastúpili sme do výťahu a dievča stlačilo desiate poschodie. Čo mi pripomína...

„Môžem vedieť tvoje meno?“

„To je miesto, kde sa píšu všetky stĺpiky a články do časopisu. Je tam celkom dosť práce,“ odpovedala na prvú otázku. „A som Eva,“ (čítaj ang. Eiva) usmiala sa. Vystúpili sme na chodbu, kde som mala pocit, že vypukla 3.svetová.

„Je tu celkom frmol,“ poznamenala. Odbočila na pravú chodbu. Dostali sme sa na koniec a tentoraz odbočila v ľavo. Zaklopala na dvere, kde bola tabuľka z nápisom Vizážistka.

„Ďalej,“ ozvalo sa.

„Ahoj Jenny,“ usmiala sa na staršiu ženu. „Doniesla som ti tvoju posilu.“

„Áno jasné. Úplne mi vypadlo, že to už dnes prídeš,“ podišla ku mne. „Pre všetkých som Jenny a tikaj mi,“ podala mi ruku.

„Ahoj, ja som Tayla,“ z úsmevom som si s ňou potriasla rukou. Mala na krátko ostrihané čierne vlasy, okuliare na očiach a jemné vrásky okolo očí a na čele. Bola trochu pevnejšia, no na charizme, ktorá z nej značne vyžarovala, jej to neubralo.

„Vyzeráš krásne dievča, ale zajtra si dones niečo, v čom ti bude pohodlnejšie. Aj keď sa toto zdá ako práca na stoličke, celkom sa tu nabeháš,“ žmurkla na moje topánky.

„Tak to ti nemôžem byť vďačnejšia,“ z úľavou som vydýchla.

„Musím bežať, rada som ťa videla Jenny, a Tayla, dúfam, že skočíme niekedy na obed,“ usmiala sa, zvrtla a rovnakou rýchlosťou odišla.

„Dnes ťa tu s tým len oboznámim a potom budeš môcť ísť skorej domov. Tak poď.“ Nová práca sa mi začínala čoraz viac páčiť.