„V tom čase už bol pomaly koniec
školského roka a ja som sa mohla stretávať so Samom bez toho aby mi bránil
v učení. Nieže by som bola ten typ čo žil len pre učenie a slovo
zábava ani len nepoznal, ale keby ma zo školy vylúčili musela by som sa vrátiť
k starému T- jayovi a to by som nezvládla. Nie teraz, keď som vedela,
že existuje aj niečo čo ma dokáže urobiť šťastnou. Niečo čo mi T- jay nikdy
nedal. Lásku.
Bola som mladá, no vlastne mladšia
a neskúsená. A to, že som ho poznala iba pár týždňov mi vôbec neprekážalo.
Len aby ste to nechápali zle, nemilovala som ho. Aspoň nie natoľko, až taká
pobláznená som nebola, len jednoducho. Šťastie, ktoré som prežívala ma
oslepilo.
Lenže týždne išli a išli.
'Prosím ťa, na majáles si nechcela ísť tak poďme aspoň do mesta. Pekne ťa
prosím.' Pamätám si, že bolo trinásteho piatok, ten deň si dobre pamätám.
Piatky sme spolu trávili väčšinou sami na intráku. Bolo to fajn, pretože Ema aj
Katy si išli po svojom. Neboli ako ja, žili... dá sa povedať nočný život.
Ale Sam nemal rád stereotyp
a v ten deň som mu musela, chcela vyhovieť. Ako som už spomenula, že
ten deň si dobre pamätám. Nie je to kvôli tomu, že by sa niečo udialo. Niečo
výnimočné. Skôr to bolo niečo, čo ma pozmenilo.
Bolo to prvý krát čo som pila
tequilu. Prvý krát čo som vôbec kedy pila niečo s percentami. Ďalšie ráno
po mojom zobudení som mala neskutočnú bolesť hlavy. Nepamätala som si nič, do
dnes si nepamätám.
Vtedy som si uvedomila, že od chvíle
čo poznám Sama, som bola vytrhnutá zo svojho bežného, nudného života. Zo
začiatku ma to moc neovplyvňovalo. Občas sme zašli na kávu, do kina či do
parku. Ale v to ráno som sa cítila slobodná.
Zistila som, že veci, ktoré sú
zakázané sú... sú jednoducho najlepšie.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára