12.časť

Len tak sedieť v izbe mi nerobilo dobre. Rozhodla som sa ísť do práce skôr, no dám si menšiu zastávku na raňajky a kávu. Prešla som asi pol hodinu, keď som vošla do príjemnej malej kaviarne. Objednala som si to zo sebou a opäť sa prešla. Zamierila som do parku blízko rieky Temži a sadla si na jednu z lavičiek. Kávu som popíjala popri jedení čučoriedkového muffina. Schytila som knižku z tašky a konečne mala čas si jednu z knižnice prečítať. Bol tu dokonalý kľud. Napriek tomu, že bolo niečo pred pol ôsmou, len sem tam prešiel nejaký človek po chodníku. Z môjho raja ma mohla vytrhnúť len jedna vec, alebo zviera. Než som stihla čokoľvek urobiť, veľké psisko mi skočilo po raňajkách a zožralo ich ešte skôr, ako som stihla otvoriť ústa. Začala som sa smiať a radšej zobrala moju kávu do rúk, aby ju neskúsil demonštrovať.

„Steel!“ bežal chlapec očividne za svojim psom. A naozaj pes s modrými očami bol farby ocele. Pes vyskočil s predným labami na lavičku a tváril sa ako víťaz. Jeho dlhý vyplazený jazyk tomu všetkému dával len bodku. Chlapec pribehol, zapol ho na vodítko a vydýchaval sa. Obzrela som si ho. Jeho blond vlasy mu rástli do strán od tváre a jemne sa mu kučeravili, postavu mal priemerne vysokú. Keď sa pozrel na nejaké dievča s tými hnedými očami a doplnil k tomu aj svoj úsmev, presne ako teraz, museli sa mu hádzať k nohám. No u mňa nič. Bol síce pekný, ale bola som natoľko zanevrelá, že by nemal šancu ani tento so svojim pekným psom.

„Ahoj. Prepáč, Steel vie byť niekedy... no dá sa povedať dosť hyperaktívny,“ jemne sa zasmial. Pozrel na otrhaný papierový sáčok, kde boli muffiny. „Zrejme ti zožral raňajky,“ zamračil sa na psa, no ten si len ľahol a hlavu si položil na predné laby. Tváril sa dosť znudene.

„To nevadí,“ uistila som ho z úsmevom a poškrabkala Steela na hlave.

„Som Derek mimochodom,“ predstavil sa.

„Ja som Tayla,“ usmiala som sa zdvorilo.

„Mohol by som ťa pozvať na raňajky ako odškodné?“ povedal to nenútene.

„Vď aka, ale zachvílu budem musieť ísť do práce a káva mi dovtedy postačí,“ podvihla som kávu v ruke.

„Dobre, rád som ťa spoznal Tayla. Dúfam, že sa tu ešte stretneme,“ potiahol psa a išiel ďalej.

„Hádam nie za takýchto udalostí,“ povedala som tesne predtým, než išiel. Len sa zasmial.

V práci ma nečakalo nič iné len blázninec, samozrejme. Vedela som prečo. A aj som sa tešila, ešte do včera večera.

„Zachvílu sem prídu, tak sa zlož a priprav si veci,“ povedala namiesto pozdravu vždy uponáhlaná šéfka.

„Dobre,“ zamumlala som a potlačila už asi desiate zívnutie. Sadla som si na stoličku a ani neviem ako, zadriemala som. Prebudil ma až blonďavý chlapec predo mnou žujaci čipsi. Tvár mal asi len desať centimetrov odo mňa.

„Si okej?“ ďalej do seba tlačil obsah sáčku. „Zayn? Ty si nám nepredstavil ešte jednu sestru? Alebo skôr dvojča?“ uškrnul sa.

„Som okej,“ zahundrala som. Zayn Malik prišiel bližšie. Prešiel si po brade a len pokrčil ramenami.

„Ja som Niall,“ vystrel ku mne ruku prvý.

„Ja som Zayn,“ tiež ku mne vystrel ruku.

„Ja som Tayla, ahojte,“ najskôr s jedným a potom aj s druhým som si potriasla rukou.

„Kde máte ostatnú bandu?“ opýtala som sa uvoľnene. Zatiaľ som pri nich nepociťovala stres ani neistotu.

„Niekde lietajú, veď to poznáš,“ odvetil Zayn a nechápavo som zvraštila obočie.

„Preskúmavajú terén,“ snažil sa mu pomôcť Niall a vyvalil sa na sedačke. Poznala som už pár Írov, ved môj otec je Ír, no vždy mi príde ten akcent veľmi zlatý.

„Stále nechápem.“

„Ty si nevidela ani jedno naše video na nete?“ nadhodil opäť Zayn a išiel pred zrkadlo.

„Bohužial...“ nestihla som dopovedať.

„Louiiiis,“ hulákal Harry Styles a vovalil sa do maskérne. Bolo ho počuť ešte od chodby. Horúčkovito sa obzeral po miestnosti. Zayn zdvihol ruky -akože nech ho ani nenapadne ho do toho zatiahnuť-. Jediný kto stál som bola ja a Jenny a tá sa rozprávala s nejakým mužom. Rozbehol sa teda ku mne a zastal za mnou. Bol odo mňa vyšší o hlavu, takže dosť vyčnieval.

„Harold!“ dosť nahnevaný vošiel Louis Tomlinson s mokrou hlavou. Nedokázala som zadržať úsmev a ku mne sa pridal aj Harryho pridusený smiech.

„Lia, nachvíľu odbehnem,“ ukázala Jenny na chlapa vedľa seba. „Môžeš začať, o pár minút som naspäť.“

„Bola to len nehoda Tommo!“ bránil sa Harry, prestal sa za mnou skovávať a hodil sa na sedačku, kde sedel Niall. Doslova hodil.

„Au,“ zamrmlala som, keď naňho skočil Louis. Ír sa len smial a plieskal sa po kolenách. Tí dvaja vedľa neho sa začali byť.

„Chalani?“ rozpačito som povedala.

„Z nich si nič nerob, ešte musia dospieť.“ Otočila som sa na usmievajúceho chlapca v károvanej košeli.

„Ahoj ja som Lia,“ predstavila som sa a on ma objal (tuhé objatie). Milý chlapec.

„Ja som Liam,“ usmial sa a išiel si sadnúť pred zrkadlo. Aspoň jeden je podvolný.

„Hej, myslím, že...“ podišla som k pohovke, kde bol najväčší hluk. Nijaká odozva ani reakcia na mňa. Do čerta, dýchaj Tayla.

„Doosť!“ zvrieskla som. Keď som chcela, mala som taký istý hrubý hlas ako otec. Nastalo hrobové ticho. Horanovi padol z ruky chips na pol ceste k ústam.

„Ty Kučera,“ namierila som prst na Harryho a potom na Lousia. „A ty. Okamžite prestaňte,“ na sile hlasu som nepoľavovala.

„Do riti... už len toto mi chýbalo, aby som tu mala pár opíc. Malik okamžite polož ten lak na vlasy!“ otočila som sa naňho. Položil to naspäť a všimla som si, že v druhej ruke má hrebeň. Aj to radšej položil, keď som naňho prižmúrila oči.

„Bojím sa jej,“ hlesol Louis s otvorenými ústami. Harry na znak súhlasu pokýval hlavou.

„Myslím, že sme našli Mummy Direction,“ uškrnul sa Liam. Keď som aj na neho hodila vražedný pohľad, zdvihol ruky. Zavrela som oči.

„Zhlboka dýchaj,“ pár krát som do seba vtiahla a vydýchla vzduch. „Fajn, už som kľudná,“ otočila som sa s úsmevom na všetkých akoby sa nič nestalo. „Prepáčte to ten môj temperament,“ nadhodila som ľahko. Stále bolo ticho.

„Nehryziem,“ s pobavením som sa na nich pozerala.

„Myslím, že sa môžeme teda predstaviť. Ja som Louis, ale dám ti tú výsadu, že ma môžeš volať Tommo,“ povedal a zatváril sa akoby mi dal nepredstaviteľný darček. Odvrátila som sa od neho a blisla očami po nejakom šaláte na stole.

„Mňam,“ prešla som k nemu. „Bože som taká hladná. Že si môžem dať?“ viem, že som musela znieť nevychovane, no aj tak som otvorila misku a bola tam mrkva. Všade. Len mrkva.

„To je moje!“ zamračil sa na mňa Louis. Harry sa začal smiať.

„Takže to je pravda o tej mrkvi?“ pozrela som naňho ako na debila. „Fuj neni som králik. Nebudem žrať čistú mrkvu,“ pohodila som nosom. Louis zostal celý červený. „Myslím, že viem ako ťa budem volať,“ uškrnula som sa naňho.

„Ako?“ opýtal sa zvedavo Zayn.

„Mrkva!“ Všetci vybuchli do smiechu.


Myslím, že nemusím vypisovať, že čo všetko si obliekla a ako to vyzerá. Hádam chápete, že keď  dám  obrázok outfitu tak automaticky to akože má aj oblečené. Komentár by potešil. ;) x