13.časť

„Myslím, že sme sa nepredstavili ešte my dvaja,“ postavil sa ku mne Harry, keď sa okolie už ukludnilo.

„Ja som Harry, ale to určite vieš,“ podal mi ruku a žmurkol na mňa. Žmurkol!

„A ja som Tayla, ale to asi tiež určite vieš.“ Nechápavo pozrel.

„Čo tak pozeráš Brčka? Schlaď sa, neni som žiadna tvoja fanúšička,“ krivo som sa usmiala.

„Oú,“ pridusene sa zasmial Louis.

„Harry, tieto portoričanky majú dosť veľké ústa,“ uškrnul sa.

„Nie som žiadna portoričanka!“ zase som začínala byť nevrlá. „Moja mama je zo San Antonia,“ zahundrala som z vysvetlením.

Harry sa na mňa zoširoka usmial a znova mi podal ruku, čo som pre zmenu zase nechápala ja. „Ahoj, ja som Harry a ty?“

Len som sa zasmiala a objala ho. „Ahoj Harry, ja som Lia.“

„Tak, kto ide prvý?“ Opýtala som sa. Všetci okrem Zayna, ktorí nadšene mával rukou a Liama, ktorí už sedel na stoličke sa tvárili, akoby ma nepočuli. Pch, veď aj na vás príde rad.

S chlapčenskou tvárou sa nedalo moc čo robiť. Make-up musí dodávať čistý a jasný vzhľad. Pravdu povediac chlapca som malovala prvý krát, no bola som spokojná. Nakoniec som Liama ešte prepudrovala a bol hotový. S vlasmi nebolo čo robiť. Mal ich príliš krátke, aby sa s nimi dalo niečo tvarovať.

„Zayn, kedže sa tak tešíš, môžeš ísť ako druhý,“ pokynula som mu, aby si sadol. S ním to bolo to isté, ibaže som použila o niečo tmavší podkladový krém aj make-up. Vlasy mal ako betón. Ani jeden jediný nevytŕčal.

„Vlasy si vždy upravuješ? Každý deň?“

„Mhm, aj keď idem len do obchodu,“ mimovoľne si po nich prešiel.

„Dobre, ešte raz ti ich prelakujem.“

Niall bol bez menších ťažkostí, akurát sa stále pýtal, či si môže ísť pre Skyttles alebo pre Haribo.

„Nie!“ povedala som mu vždy, keď chcel nejaké jedlo.

„Si horšia ako Paul,“ zahundral vždy popod nos.

„Mrkva, teraz pod ty.“ Rozmýšľala som, že Jenny to trvá trochu dlhšie ako len chvílu.

„A je to tu Hazza, moja poprava,“ zmučene sa na mňa pozrel.

„Preboha vypadáš ako keby mám miesto toho štetca v ruke kataru,“ snažila som sa neprevrátiť očami. Stále sa vrtel a mala som chuť dať mu za ucho, ako malému chlapcovi.

„Do čerta robíš, ako keby máš osinu v zadku,“ zamračila som sa naňho v zrkadle. „Okamžite prestaň,“ výstražne som naňho namierila hrebeň, načo zdvihol ruky a divoko začal krútiť hlavou.

„A to som si myslela, že divnejších ľudí už nestretnem,“ zasmiala som sa.

Harry bol očividne spokojný, takmer som mala pocit, že si to užíva. Mal viacej pupáčikov, takže mi to pri ňom trvalo o niečo dlhšie. Nehovoriac o jeho bujných vlasoch. Nemal ich nagélované ani zalakované. Pri ňom som strávila najviac času. Vlasy som sa mu snažila urobiť tak, ako ich máva zvyčajne, čiže som sa riadila len podla fotiek. S rukami celými od zaschnutého gelu a s pridaným lakom, konečne prišla šéfka.

„Prepáčte, trocha mi to trvalo, ale zdá sa, že je všetko v poriadku,“ uvidela chalanov rozvalených na gauči a Harryho zo zavretými očami. Ani som si nevšimla, že mu hlava odkvecla na bok. Žeby aj on zadriemal?

„Myslela som, že to tu bude ako... no neviem čo som si myslela,“ usmiala sa na mňa a pohodila rukou nad svojimi úvahami. „Áno, naozaj pozoruhodné,“ porozhliadol sa po miestnosti zrejme ich manažér. Vzdychla som si a tlmene zasmiala. „Keby len vedeli.“