14.časť

Do domu som prišla ako víťaz. Na Jeremyho chrbte, obidvaja vyškerený od smiechu.

„Musíte sa takto správať?“ hundral otec. „Robíte to celú cestu domov. Preboha Tayla si dievča alebo chlapec?“ Ani jeho reči nám na nálade neubrali. Jer ma držal pod stehnami a ani sa nesťažoval keď som naňho skočila ako na dostihového koníka. Len čo sme viac vyprskli do smiechu. To, že som si dala pár pohárikov s víťazným Jeremyho tímom, otec samozrejme vedieť nemusí.

„Choďte sa prezliecť, o hodinu vás čakám dolu nachystaných,“ zavelil. Hneď som vytriezvela.

„Čo?“ pýtala som sa ako blbec.

„Sme pozvaní k Aldrigeovcom na večeru,“ povedala Kate a unavene si vyzula opätky z nôh. Srdce mi takmer vynechalo jeden úder.

„Ku komu?“ vytisla som. Bola to aristokratická rodina mojho milého. Bývalého milého, opravila som sa.

„Dobre si počula,“ povedal otec. Jeremy nás len sledoval so zamračeným obočím.

„Prečo si myslíš, že ma dostaneš čo len na ich prah domu?“

„Dvojičky doma nebudú,“ povedal nakoniec.

„Vieš dobre ktorého z dvojčiat nechcem vidieť. Willi mi nevadí,“ hovorila som. Dočerta prečo to rozoberám s otcom pred Kate, ktorá zo záujmom počúvala a mračiacim sa Jeremym, ktorí naopak nechápal.

„Takže,“ odkašlal si, aby získal moju pozornosť. „Nieje dôvod, aby si tam nešla. Choďte sa prezliecť a nech na vás nemusíme čakať,“ díval sa špeciálne len na mňa.

„Povieš mi čo sa deje?“ Jeremy v poslednej chvíli podržal dvere, inak by som mu ich vrazila rovno do tváre.

„Čo na tom nechápeš Jer?“ Vyzliekla som si mikinu a šiltovku z logom školy hodila na postel.

„Všetko?“ s nadvihnutým obočím čakal.

„Ideme na večeru k starej anglickej zazobaneckej rodine. K Ethanovým rodičom.“ Nasledoval ma do kúpeľne.

„Kto je Ethan?“ zamračil sa.

„Jeremy?! Prosím spočítaj si už dva plus dva a dostaneš výsledok. To si nič nepochopil z konverzácie s mojim otcom?“ Opláchla som si tvár vodou a vytiahla kefku.

„To je ten chalan?“ povedal neohrabane.

„Áno, Jemy to je ten chalan,“ zasmiala som sa na ňom. Poťahoval si hánky na rukách. „Ale ako si sám musel postrehnúť, nebude doma. Teda to povedal otec.“ Zase sa uvoľnil.

„Dobre, idem sa teda navliecť do kravaty a saka,“ uškrnul sa a stratil vo svojej izbe.

Keď odišiel, vliezla som do horúcej vane.

„Už si?“ vbehol mi do izby Jeremy, práve keď som sa pokúšala zapnúť malé háčiky na šatách na chrbte.

„Pomôžeš mi?“

„Jasné,“ prišiel ku mne a otočil ma. „Hotovo.“

„Ďakujem,“ obhliadla som si ho. „Jeremy, ich mladšia sestra ti bude padať k nohám,“ zasmiala som sa uznanlivo.

„Mladšia sestra?“ so záujmom na mňa pozrel. V očiach sa mu zapáli ohníčky.

„Áno, Lucy. Má 16 rokov. Jej otec by ťa pri najlepšom vykastroval.“ S hrôzou na mňa pozrel.

„Nežartuj,“ neisto sa zasmial.

„Chceš si overiť či žartujem?“ uškrnula som sa.