18.časť

„Nie je rozkošná?“ stále od nej neodtŕhal oči. Nevšímala som si, ako ma pichlo pri srdci keď som v jeho očiach zbadala ten cit a nevšímala som si ani náhly príval žiarlivosti. Musela som s ním súhlasiť. Lucy Aldrigeová mala veľké oči farby tmavej kávy, rozpustené čierne vlny dlhých vlasov a široký nezbedný úsmev na plných perách. Na svoj vek však pôsobila vyspelejšie a naozaj o dva či tri roky staršie než normálne bola. A to aj bez makeupu a aj napriek tomu, že mala na sebe obyčajné oblečenie typické na chladné Anglické počasie. Na prvý pohľad si ju musel človek obľúbiť. Bola prirodzená, úprimná aj keď niekedy jej ten podrezaný jazyk priniesol pohoršenie, ale v poslednom rade bola prirodzené krásna. Presne ako aj jej bratia, pomyslela som si.

„Jeremy čo to má znamenať?“ Konečne od nej odtrhol oči. Previnilo sa mňa pozrel a žmolil si ruky.

„Je neplnoletá preboha!“ Bolo to kruté, ale musela som svojmu zhýralému bratovi povedať, že ona nieje len nejaká „univerzitná šľapka“ s ktorou chodí dva týždne a keď sa jej nabaží, odkopne ju.

Pohoršene na mňa pozrel, akoby mi čítal myšlienky. „Nič som s ňou nemal! Nikdy by som ju k ničomu nenútil. Dobre si uvedomujem, že som od nej o štyri roky starší...“ Keď som ho chcela opraviť a povedať o päť, zastavil ma rázne rukou. „O štyri. Lucy mala týždeň po tom ako sme boli u nich doma sedemnásť.“

„Takmer o päť Jeremy. V decembri máš narodeniny predsa. Je to ešte len malé dievča. Je neskúsená, hlúpučká. Nič ešte nezažila. Viem to, pretože otec ju drží na krátko a nedovolil sa jej stýkať s chlapcami,“ ľútostivo som sa naňho pozrela. Akoby som sama seba ovalila kameňom.

„Už ste im to povedali?“ tvár som mala ako masku.

„Nie,“ povedal potichu. „Ani mojej mame a tvojmu otcovi tak ako ani jej rodičom. Sme spolu mesiac a nechceli sme, aby sme niekomu hovorili niečo, čo sa ešte len začínalo. Ale chystáme sa. Tento piatok príde Lucy k nám a oznámim to najskôr našim.“

„A potom čo? Myslíš, že jej otec vám dá pusu na čelo a bude „Happy Ever after?“ trpko som povedala.

Lucy, tušiac zrejme kam sa podieľa rozhovor Jeremyho a Tayly podišla k nim. Jeremy ju objal okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Dal jej pusu na temeno hlavy a ja som sa zničene dívala na to, ako si navzájom pomaly ničia šťastie a hlavne pokoj v duši. Keď to jej otec zistí...

„Viem na čo myslíš Lia, ale mne vzťah z Jeremym otec nezničí tak ako tebe s Ethanom,“ povedala s bradou hrdo vysunutou a bojovo vystretým chrbtom. Ako by mi niekto zabodol do chrbta nôž a pomaly ho tam krútil.

„Vtedy som nezazlievala Ethanovi, že je voči otcovi taký poslušný, ved aj ja som k nemu lojálna. Ale keď som zistila čo to je. Ja...“ pozrela na Jeremyho a ten sa na ňu nežne usmieval. „Nevzdala by som sa ho len preto, že by mi to prikázal. V žiadnom prípade.“

„Ste ešte mladí a pobláznení a neviete čo rozprávate,“ odsekla som.

„Možno ti to príde hlúpe a neberiem ti názor. Ale mám dosť rokov na to, aby som rozoznal či je to len pobláznenie. Každým ďalším dňom ju ľúbim viacej.“ Priložil svoje pery na jej. Nežne sa k sebe túlili. Nebolo to pobláznenie.

„Ste ako napodobenina Rómea a Júlie,“ odfrkla som, ale musela som sa jemne usmiať.

„Dobre vieš, že proti tomu bude jej otec ako aj tvoj a moja mama, nuž neviem či ma v tomto podporí. Dúfam, že sa nám neotočíš chrbtom a zastaneš sa nás.“ Chvíľu som nič nehovorila, len sa pozerala na tých dvoch.

„To vieš, že áno. Si môj big bro, pamätáš? Súrodenci držia spolu,“ uškrnula som sa. Lucy nadšene zatlieskala, akoby sme práve zostavovali sprisahanecký plán.

Vedela som, že to bolo odo mňa sebecké. Ale žiarlila som. Nežiarlila som na Jeremyho ani na Lucy. Závidela som im to, čo si spolu vybudovali a rozmýšľala som, či by som to mala aj ja, keby Ethana v ten večer otec neposlal preč z mesta.

Dúfam, že sa vám to páči. Boli ohlasy na Jeremyho, tak som vám chcela urobiť radosť a teraz to bude troška o ňom. Opäť.. komentár by potešil ;)