-príjemné čítanie ;)
Do Vianoc
ostávali tri týždne a Sarah mala veľa práce. Ale mala natoľko dobré srdce,
že ma neodmietla a prijala moje pozvanie, aby sa ku mne pridala a šla
do knižnice. Cítila som sa mizerne pretože to bolo iba kvôli mojej zvedavosti,
ktorý z nich klame.
„Ahoj Ana
a čo vlastne potrebuješ z knižnice?“ spýtala sa Sarah počas cesty.
Musela som si rýchlo niečo vymyslieť, ale žiaden názov knihy ma nenapadal
„Ehm.. je
to, to je..“ obzerala som sa a dúfala že na nejakú natrafím. Potom som nič
nepovedala a tento krát dúfala, že sa nespýta znova. Keď sme vošli do
knižnice Caleb tam už čakal a ja som mu mávla.
No čím
sme sa k nemu boli bližšie, tým sa tváril vážnejšie.
„Ahoj“
povedala som hneď ako sme pri ňom zastali.
„Ana, to
čo?“ zakoktala sa Sarah
Anabeth
ja som ti hovoril, že som s ňou pohádaný“ zašepkal Caleb
„Pohádaný?
Že sme pohádaný? Nestačilo ti naše posledné stretnutie?“
„Prepáč,
ale ja nemôžem za to že si taká..“ skočila mu do reči
„Aká?!“
zakričala. Knihovníčka sa na nás zamračene pozrela a rukou naznačila nech
sme potichu
„Smiem sa
spýtať čo sa to tu deje?“ nechápala som, to by sa až tak pohádali?
„To je
on“ bez citu odvedila Sarah
„Kto
on?!“
„Veď
Caleb, môj bývalý?! Ten ktorému som vtedy ukázala prostredník a naznačila
mu nech ide do pekla“ hovorila to mne no pozerala sa na neho
„Ty iba
žiarliš, pretože si dobre vedela kto jej posiela tie vecičky“ vyhŕkol Caleb.
Obe sme na neho vyvalili oči
„Si
nechutný! Začínaš si z mojou najlepšou priateľkou“ skočila som jej do reči
„A tváriš
sa jak svätec. Vravel si, že ste kamaráti,.. pohádaný“
„Veď aj
sme“ hovoril to ako keby to nič neznamenalo
„Ty si
chorý“ povedala ľahostajne Sarah
„Neviem
kto je tu chorý. Jediný kto tu vrieska si ty a potom, že prečo som sa
s tebou rozišiel“ Sarah sa na neho pozrela. Videla som že čo vyslovil ju
dosť ranilo, ale potom sa vrátila „späť na zem“
„Okamžite
odtiaľto vypadni kým ti o chvíľu nevyrazím ten dvoj zamilovaný dych ja!!“
jednu mu vylepila a nebránila sa ďalším. Knihovníčka k nám dobehla
keď si to všimla a pridala sa ku mne pokúšajúc sa Sarah odtrhnúť od
Caleba. Lenže bola silná a Caleb s ňou tiež nemal rady. Keby
nepribehne Ryan, ktorý bol raz tak silný ako Caleb, Sarah by ho z radosťou
doriadila. Uvedomila som si, že asi vďaka Ryanovi dáva také údery.. kto iný by
ju to naučil?
„Sarah...
pššt.. pššt“ držal ju v objatí na chodbe. Plakala mu do ramena. Caleb
zmizol, ani som sa za ním nepozrela, nechcela som ho už ani vidieť. Prišla som
za Sarah
„Prepáč
mi to, je mi to ľúto.“ Povedala som keď sa na mňa pozrela, čakala som že sa
vrhne aj na mňa. Namiesto toho sa pustila Ryana a objala mňa
„Ja viem.
Mne je to tiež ľúto, je to kretén. Určite ti natlačil do hlavy kaleráb, totižto
on vie presviedčať ako nikto iný. Ja som to zistila neskoro. Aspoň ty ..“
objala som ju tuhšie. Bolo mi jasné, že plače pre jeho slová. Ako môže byť
niekto tak odporný, bezcitný?
„Sestrička
si v poriadku, môžeš mi prosím ťa povedať čo sa tam stalo do pekla ?!“
spýtal sa Ryan po chvíľke.
„Caleb..“
zašepkala Sarah. Ryan sa zamračil a rýchlim krokom sa vybral preč
„To malo
znamenať čo? Kam ide?“ nechápavo som sa spýtala
„Ide ho
zbiť“ povedala Sarah kludným hlasom. Potom sa zvrtla „panebože on ho ide zbiť?!
Ana poď rýchlo veď on ho zabije“ chytila ma za ruku a bežali sme smerom,
ktorým išiel on
„Prečo by
to robil, veď Ryan je rozumný“
„Lenže
Caleb neublížil len mne, bol to kedysi Ryanov najlepší priateľ...“ zamlkla sa
„až kým sa nevyspal z Ryanovov priateľkou.“ Hovorila rýchlo, počas našej
chôdze „ A keď som sa ja rozišla z Calebom povedal, že to schytá, ale
ja som ho prosila nech ho nechá. Tak aj spravil...no teraz“
Ja som si to myslela ze caleb bol sarin bejvaliii aa hh :DD
OdpovedaťOdstrániť:D ...
Odstrániť