19.časť

Najskôr som chcela ísť len do záhrady, ale keď som prechádzala okolo otcovej pracovne nedalo mi zastaviť sa pri nich po tom, ako som počula zvýšené hlasy. Otcov zvýšený hlas. Bola tam aj Jeremyho mama, Lucy a Jeremy. Pritisla som si ucho k dverám. Zamračila som sa, lebo tam bolo zrazu hrobové ticho. Keď som začula prichádzajúce kroky, prudko som sa odtrhla od dverí. No otec sa na mňa mračil a zrejme mu došlo čo som robila. Odišiel z nahnevaným výrazom. Jeremyho som našla stáť s Lucy v strede izby a Kate im niečo potichu hovorila, keď ma počuli všetci traja sa otočili.

„Asi to nešlo najlepšie?“ Ukázala som do prázdneho priestoru za mnou, kde bol pred chvíľou otec.

„Nie, ale tvojho otca to prejde.“ Kate mi stisla rameno a odišla.

„Možno keby som tu bola aj ja...“ začala som.

„Nie, bolo by to to isté,“ odvetil Jeremy s hĺbavým výrazom na tvári.

„Ja som si myslela, že to bude horšie,“ povedala Lucy optimisticky. Jeremymu sa vyhladila tvár a usmial sa na ňu.

„To je pravda, mohlo to vypáliť aj horšie.“ Držal ju okolo pása a oprel si čelo o jej rameno. Lucy ho hladkala na krátkych vlasoch.

„Myslím, že v sobotu by sme to mali oznámiť Willimu a Ethanovi pred tým než to povieme mojim rodičom. Tak ako sme to najskôr urobili s Liou,“ povedala po krátkej pauze ticha Lucy.

„Počkaj ty im to chceš povedať na Hallowen? Tak skoro?“ odtiahol sa Jeremy prekvapene.

„Aké romantické,“ zahundrala som z kúta izby, kde som sa rozvalila na sedačku.

„Áno, chcem im to povedať už dávno. Sú to moji bratia a zoberú to dobre. Myslím. V sobotu na tom večierku im to môžeme povedať,“ Lucy sa tvárila, akoby ju nič lepšie v živote nenapadlo.

„O akom večierku tu točíte?“ Bola som podráždená. Neviem si vybrať či s Lucy alebo jedného z jej bratov.

„Willi jeden usporadúva. U nás mu to otec zatrhol ale strýko nieje doma na sviatky a tak mu požičal na víkend dom. Prídeš však?“ Brala to ako samozrejmosť.

„Ako keby si ma tam už videla,“ povedala som ironicky. Jeremy sa na mňa zamračil.

„Kvôli Ethanovi? Prosím ťa,“ akoby mi vytrhla pečeň. Presne tak moje brucho reagovalo.

„Nie kvôli nemu. Mám plány,“ zaklamala som.

„To určite,“ zaškeril sa Jeremy. Pre zmenu som sa naňho zamračila ja.

„Nespozná ťa. Každý tam bude v maskách,“ nevšímala si nás Lucy. „Prosím prídi, nebudeš trčať doma.“

„Netrčala by som doma,“ snažila som sa znieť vierohodne. Asi sa mi to nedarilo, lebo Jeremy zo mňa nespúšťal ten ironický, slizký úsmev.

„No ták,“ Lucy našpúlila ústa.

„Nechápem prečo tak túžiš po tom, aby som tam prišla. Nikoho tam aj tak nebudem poznať.“

„Mňa a Jeremyho hej. S ostatnými sa zoznámiš,“ odbila moje argumenty.

„Ethan sa nedozvie, že si tam,“ Jeremy tušil, že to je hlavný dôvod prečo to odmietam. Pozrela som s nadvihnutým obočím na Lucy.

„Nepovie mu to,“ povedal. No chcela som to počuť od nej.

„Lucy mám pravdu?“ opýtal sa jej, keď videl moj výraz.

„Nie, jasné, že mu to nepoviem,“ povedala na môj vkus až príliš rýchlo. No než som stihla niečo povedať, dala mu pusu a odišli. Skvelé. Mám dva dni nato, aby som si niekde zohnala nejakú potupnú masku masku.