DoR 11.časť

 „Pretože už naše prvé stretnutie mi vybilo dych“   To bolo všetko, žiadne meno.. nič. Jednoducho len kvety s lístkom, ktorý vo mne budil iba otázky. 

 Kto by mi posielal kvety? Z nikým som sa nebavila okrem Ryana.. ale on by,.. prečo by?

Pýtala som sa samej seba, ale odpoveď som nepoznala. Alebo áno? Kto iný by to mohol byť, než Ryan...

„Ana, si opäť vo svojom svete“  sedeli sme na terase u jej starkej a rozprávali sa, aspoň pred tým než som sa zamyslela. Požiadala som Sarah aby mi pripomínala moje bezdušné pohľady, jednoducho som si povedala, že si musím odvyknúť.

Ešte som jej nespomenula tie kvety, ani som si nebola istá či jej to hovoriť. Bolo mi to po pravde trošku trápne.

„No tak Ana, povedz,čo ťa trápi.. vieš že mne to povedať môžeš“ povzbudivo sa na mňa usmiala

„Okey teda.“ Začala som „vieš došli mi kvety“  z vrecka som vytiahla lístok, ktorý v nich bol zapichnutý. Od rána som ho u seba nosila, akoby som dúfala, že mi to pomôže dôjsť na to, kto mi ich poslal . Podala som jej ho zo slovami „bolo na nich toto, bez mena“

„Takže už máš aj tajného ctiteľa“ prekvapene sa na mňa pozrela

„Ja vlastne ani neviem, od koho by som ich asi dostávala? Zo starými priateľmi som stratila úplný kontakt. Jedine ak by to bol vtip“

„Nemyslím si že by niekto platil za kvety, len aby si zavtipkoval.. netušíš kto by to mohol byť?“

„To som sa chcela spýtať ja. Pretože vlastne iba z tvojím bratom som sa bavila“ odmlčala som sa „ale  je to somarina. Veď to môžem kludne odignorovať“

„Ale čo by to bola. Len.. nemyslím že by to bol on, vlastne ja ho ani tak nepoznám... z tejto stránky. Neviem ako sa správa k babám. Alebo by to bol on? Ach Ana, neviem ti pomôcť“

Usmiala som sa nevinným úsmevom. Ostáva mi nechať to tak. Nikdy som nebola ten typ baby, čo by dostávalo ľúbostné správy a potom hľadala tú „vyvolenú“ osobu. Nech už to bol ktokoľvek, mňa si týmto nezíska.

                                                           ------------

Podvečerom som sa vrátila domov aby som si zbalila nejaké veci, pretože som sa zo Sarah dohodla, že u nej budem spať. Mamina ma z radosťou pustila, bola rada že som si našla novú kamarátku. A aj ja som..

„Oo, už sa sťahuješ? Opäť“  ten hlas mi bol tak známy, že to nestálo ani za otočenie

„Nie Agatha, len na dnes. Vieš, už ma nebaví počúvať tvoje pokusy o útek“ uškrnula som sa a otočila späť k batohu

„Nie je všetko také ako sa zdá“  vyšla z izby a buchla dverami, nepochopila som jej odpovedi,.. ak to bola odpoveď. Pokrútila som hlavou a vstala zo zeme.

Keď som schádzala dolu schodmi videla som maminu v kuchyni ako z Agathou niečo varia. Vlastne  Agatha iba stála pri pulte a pozerala na mamu.

„Mami, idem už.... teda“ povedala som trochu nesmelo

„Okey miláčik, ahoj. Zabav sa“

„Ale veď nejdem na diskotéku, ale k Sarah“

„Veď viem, ale aj tak“ usmiala sa

„Okey“ zasmiala som sa „Majte sa“  pozrela na mňa trochu prekvapene, potom sa ale usmiala 

Nechápem, povedala som niečo zle? Nechcela som byť hnusná, aspoň nie pred ňou. Tak som pozdravila aj Agathu, v podstate. Možno práve preto bola prekvapená. Vedela, že mi dve sa nemusíme a rešpektovala to..