DoR 12.časť

- dneska som pridala dve časti (ak by ste si nevšimli :P) ďakujem za čítanie, nesmierne si to vážim! :)

„Tvoja prvá pusa?“ potom čo som došla ku Sarah začali sme pozerať film a jesť pukance. Pani Parkerová mala v podstate tiež babskú jazdu zo svojimi starými priateľkami z práce. Takže sme boli u nich doma iba mi dve. Potom, ako sme dopozerali film vzali sme si fľašku poloprázdnej vodky, ktorú mala pani Parkerová v skrinke z ostatným pitím. Vybrali sme ju bez pocitu viny, pretože čo by to bol za večer bez smiechu? A ako povedala Sarah, ona si to ani nevšimne. Tým pádom sme boli dosť odviazané a hovorili sme aj to čo sme si za triezvo neodvážili povedať, aj keď sme sa brali za neskutočne dobré kamarátky. 

„ehm... ja si vlastne ani nepamätám“ odpovedala som jej na otázku, to bolo prvý krát za tento večer čo som sa nesmiala

„Môj bože, Ana..“ vyvalila oči a ja som vedela, že to vie „len mi nepovedz, že ty si ešte...“ stále sa na mňa pozerala prekvapene, ale potom začala zadržiavať smiech. Nakoniec sa nepremohla, ale aj tak sa to snažila utlmiť „prepáč, prepáč... ja som nechcela, ja“

Prerušila som ju „ale to je v pohode, ver že aj ja by som sa na tebe smiala.“ aj ja som sa trochu zasmiala

„A to ako vôbec z nikým si si nedala pusu? Či.. božtek?“  

Zasmiala som sa pretože ma napadlo, „vlastne áno, ak počítam Simona.“ Ako som si na neho spomenula, pousmiala som sa „bolo to ešte keď sme mali šesť rokov.“

„Počúvam, počúvam“ očividne chcela vedieť detaili, predsa len.. tento večer sme si hovorili všetko

„Videli sme našich ako si stále dávali pusu a tak. A samozrejme mi ako malý sme to chceli tiež skúsiť. Avšak nakoniec nás mamka zbadala a prekvapene zakričala, že čo to robíme, po pravde sme si nedali krátku pusu“ zasmiala som sa „Simon povedal, že sa hráme na mamičku a ocinka... ako sú oni. Mamka sa iba zasmiala a od vtedy to hovorila každému.“

Sarah sa usmievala. Aj ja by som sa na jej mieste usmievala od ucha k uchu. „A ty čo? Prvá pusa kedy padla?“ vyrušila som ju z jej zamyslenia. Zatiaľ čo rozmýšľala dolievala som nám do pohárov.

Napila sa a začala „ani sa nepýtaj, fuj..“ zasmiala sa „bolo to keď sme boli v škole prírode, tretiaci na základnej. Hrali sme samozrejme fľašu, pretože sme si mysleli že je to dospelácke. A najkrajší chalan z triedy, Jamie Nash, mimochodom chodíme stále do tej istej triedy, ale späť k veci... si ma vytočil. Lenže mohol byť pekný, keď sa nevedel bozkávať. Bolo to, ako to pomenovať... lepkavé“ zasmiala sa, ale ja som zvraštila tvár. Obávam sa svojho prvého bozku...pomyslela som si

„Boli sme tretiaci, jasné že sa nevedel ani on bozkávať.. Prosím ťa netvár sa akoby si zhltla muchu“ zasmiala sa a ja som prevrátila očami

„Už sme stiahli celú fľašu a mne skoro nič nie je. Poďme po ďalšiu, ja keď pijem, pijem poriadne“ Začala Sarah po chvíli .. „to je moje motto“

„Asi od teraz aj moje“ dodala som, ona súhlasne prikývla

Možno povedala, že jej nič nie je, ale ťahalo ju to do všetkých strán keď sme išli dolu schodmi. V kuchyni sme zo skrinky vytiahli soberano, v ktorom bolo o niečo viacej než bolo vodky.

„To je starkého, ale veď on mi ešte poďakuje, že sa neopil a nemal ráno opicu“ hovorila počas toho čo nám nalievala.

„Pane bože Sarah, nepreháňaj to. Toľko nevypijem“ hneď na začiatku sme sa dohodli, čo plný pohár to prázdny pohár..

 „Ale čo by si nevypila. Doteraz si vypila“ chytila si pohár do ruky a čakala kým zdvihnem ten svoj

Jeden, druhý, tretí, štvrtí .... koľký to vlastne bol???

Zvyšok soberana sme vrátili na miesto, naozaj iba zvyšok.

Keď sme vychádzali z kuchyne zakopla som, ani neviem o čo „Pšt! Zobudíš ostatných“ zakričala  Sarah

„Pšt! Ty ich zobudíš“ buchla som ju po pleci a šúchala si palec na nohe, o ktorý som zakopla

„Ale  čo by som zobudila, koho? Veď nik nie je doma“ zasmiala sa „noc je tak mladá. Veď je iba pol druhej ráno!!“ prudko sa na mňa zvrtla s týmito slovami a zároveň sa zosypala na zem

Ako som ju ťahala nahor zo zeme niekto zišiel dolu schodmi a prekrížil si ruky na prsiach. Sarah sa mi vyšmykla a začala sa smiať. Keď si aj ona všimla osobu, ktorá tu byť nemala prestala sa smiať, ale aj tak ten smiech v sebe zadržiavala

„Ups...“ nič viac z nej nevyšlo... potom sme sa obe opäť začali smiať