DoR 13.časť

- je to nešťastné číslo.. ale hádam :P

Samozrejme, že som čakala práve toto. Že niekto príde a bude krútiť nad nami hlavou. Avšak bola som opitá, tým pádom nezodpovedná. Jednoducho som sa cítila previnilo, aj napriek tomu promile čo som mala v krvi. Všimla som si, že po tom čo sme sa dosmiali aj Sarah začala trochu rozumne uvažovať.

„Takže ups?“ povedala pani Parkerová, ešte stále stojaca na schodoch v tieni „koľko ste toho vypili?“

„No waw, došlo ti že sme pili.. cink, cink“ zasmiala sa, aj keď sme vedeli, že sme v maléri alkohol nám pustil jazyk na špacír a Sarah sa neubránila a dovoľovala si viac než za triezveho stavu mohla

„Si hrozná Sarah, starká odíde za priateľkami a ty sa tu opíjaš s Bethi“  Bola som prekvapená keď som zistila, že ona je vlastne on! Zišiel dolu schodmi a zľahka chytil mňa aj Sarah okolo pása. Keď som sa na neho pozrela mal dostatočne nahnevaný výraz,  preto som sa rozhodla radšej mlčať. Zobral nás na gauč do obývačky

„Vieš bratček, niekedy ma prekvapuješ“ akonáhle nás položil Sarah nevedela prestať hovoriť „a tento mesiac je to už po štvrtí krát. Ana tomu neuveríš, najskôr sem prišiel... chápeš on a k starým rodičom a to druhé prekvapenie bol dôvod prečo sem prišiel“ smiala sa „lebo ho vyhodili z práce“ videla som ako sa Ryan mračí „a potom pošleš tuto mojej skvelej kamarátke kvety... hahh! Ty a kvety, to nejde jednoducho do kopy a potom..“ prerušil ju

„Sarah prosím ťa sklapni už. A o akých kvetoch to trepeš?“ dívala som sa ako brat zo sestrou vedú medzi sebou menšiu výmenu slov. Bolo však cítiť, že to nie je iba dneškom.

Pomaly som prestávala vnímať, pretože mi alkohol stúpol načisto do hlavy. Keď som posledný krát otvorila oči, môj pohľad patril Ryanovi, ktorý sa na mňa pozrel a zakryl ma dekou. ..

                                                  ---------

Rýchlo som sa zobudila, pretože sen, ktorý sa mi sníval som chcela dostať čo najskôr z hlavy. Obzrela som sa okolo seba. Stále sme ležali na pohovke a Ryan spal na fotelke vedľa nás. Sarah sa zrazu zvrtla na druhú stranu a vydala žalostný povzdych. Bolo mi trocha do smiechu avšak ako som sa pohla trocha do boku prišlo mi zle a pocítila som bolesť hlavy.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Keď som sa otočila a pozrela Ryanovím smerom všimla som si, že sa na mňa pozerá. Uškrnula som sa a on tiež. Naznačil mi nech idem s ním tak som sa z námahou postavila a vydala za ním, do kuchyne.

„Čo to do vás vošlo?“ pokrútil hlavou a otvoril chladničku. Nevedela som čo mám povedať.. vytiahol mlieko.. na čo vytiahol mlieko?

„To je na to aby ti bolo lepšie. Ja už mám prax takže mi môžeš veriť. Do pár sekúnd ťa to úplne prejde“ usmial sa

„Ale mlieko? To ako fakt?“ dvihla som obočie a potom sa napila. Chvíľku sme len tak stáli, pričom sa na mňa stále pozeral a usmieval. Nič sa nestalo .. „na mňa to asi neúčinkuje, je mi stále dosť špatne“ zvraštila som tvár

„Ešte chvíľku“ povedal sebavedomo a oprel sa o dres

Neskutočne ma naplo, vyplaštila som na neho oči a rozbehla sa do kúpeľne. Rozhodila som dvere a nahla sa nad misu. Na krku som zacítila chladnú ruku, ktorou mi chytil dokopy vlasy a druhou mi hladil chrbát. Bolo to neskutočne príjemné, aspoň pri tejto situácii.

Keď som sa postavila nahnevane som začala „nehovoril si, že ma to prejde?“

„Skús sa prejsť“ dvihla som obočie, ale poslúchla som ho. A bolo mi fakt lepšie, takže som sa na neho usmiala, on tiež

„Vravel som, že mi môžeš veriť“ potom sa otvorili dvere, v ktorých stála v kŕčoch Sarah.

„Už nikdy,..“ prehltla „nikdy, nepijem“

„To som už niekde počul“ povedal Ryan z humorným podtónom

Dnešok bol pre mňa asi poučný, pretože som zistila, že soberano patrí do ruky iba chlapom.. ozajstným chlapom. A moje druhé zistenie bolo.. mlieko sa nepije len na spevnenie kostí. Zvyšok dňa som sa mala skvele, ale pohľad na Sarah ma mučil. Ryan ma požiadal nech ohľadne toho mlieka mlčím. Chcel ju totiž potrestať. Mlčala som, ale iba z toho dôvodu lebo som vedela, že aj ona by spravila to isté. Síce je to kruté, ale... vlastne ani neviem.

Domov som sa vrátila až o deviatej večer. Mamina a ani otec neboli trikrát nadšený, ale zároveň boli rady, pretože som nesedela doma a nebola uzavretá v izbe. Ja som bola iba z toho dôvodu rada, lebo ony boli a to bol pre mňa ten najkrajší dar.