DoR 14.časť

Nakúpené do školy, spomienky z prázdnin aj keď iba dvojtýždňových a priateľstvo, pre mňa nerozlučné. To všetko som stihla a ani si neuvedomila, že ten čas už dávno ubehol a postúpil o level vyššie. Prečo?

Pretože škola začínala zajtra a stará Anabeth Piercová tým dňom oficiálne začínala nový život.

Neviem ani prečo, ale poslednú noc prázdnin som myslela na Agathu a na vzťah, ktorý prebýva medzi nami. Avšak doľahla na mňa únava a ja som nestihla dôjsť na odpoveď...

„Raňajky Beth!! Prosím ťa rýchlo sa najedz a choď!“ hysteričila  mama podávajúc mi desiatu

„Neboj sa mami, veď mám ešte desať minúť a Sarah tu ešte nie je“ odvetila som kludným hlasom

„Okey, okey“ vydýchla

Pomaly som zjedla chlebíčky s maslom a prevesila tašku cez plece „už idem“ zakričala som

Mamina pribehla „dobre, ahoj.. maj sa, drž sa“ vystresovane hovorila. Ona snáď vyšilovala viacej než ja a to ma upokojovalo. Hahh

Vonku ma už čakala Sarah,.. a Ryan? Pozrela som sa prekvapene, ale potom som sa rýchlo usmiala nech to nevyzerá hlúpo. Od kedy sme vtedy u pani Parkerovej pili, či skôr sa opili s Ryanom sme sa tak trochu navzájom obchádzali. Ani vlastne neviem prečo. Asi to bolo tým čo Sarah povedala tú noc o tých kvetoch, on sa utiahol. A nič iné mi odvtedy neprišlo.

„Ahoj..te“ pozdravila som ako prvá, Sarah ma objala a Ryan iba mávol rukou

Cestou do školy bolo trápne ticho a Sarah to už nevydržala „sakra ľudia čo je s vami. Myslíte si, že som si to nevšimla?“ obaja sme sa na ňu prekvapene pozreli, o čom to hovorí?

„Jeden druhému sa do slova a aj do písmena vyhýbate. Ana ty vyjdeš pred dom a zatváriš sa kyslo.. áno všimla som si to, nevyvaľuj na mňa tie zelené oči a ty Ryan? Ty iba mávneš rukou bez toho aby si sa na ňu pozrel“ Ryan otvorí ústa aby niečo povedal, ale ja ho predbehnem

„Ale to nie je vôbec pravda veď..“ preruší ma

„Keby nezačneš o nejakých kvetoch tak by to tak teraz nebolo. Dopekla veď teraz vyzerám ako nejaký..“

„romantik“ preruší ho Sarah, Ryan iba mávne súhlasne rukou .. „tak prepáč, ale to zo mňa iba tak  vybehlo.“

„Kto ti kázal piť? Alebo lepšie povedané, kto ti dovolil piť“

„Neodbáčaj od témy dobre? Ja som nechcela..“ prerušil ju, opäť

„Máš iba šestnásť rokov, neštvi ma!“

„skoro sedemnásť“ zamrmlala si po pod nos Sarah, pričom sa na ňu Ryan zamračene pozrel. Zvyšok cesty do školy bolo ešte väčšie ticho ako pred tým, ani psy okolo nás neštekli.

Zažila som prvú ozajstnú súrodeneckú hádku. Nebolo to také ako ja a Agatha, oni jednoducho ... bolo cítiť, že im je to ľúto, ale aj tak mlčali. Mne to bolo ľúto väčšmi, pretože tá hádka bola kvôli mne. Aj keď som to Sarah povedala akonáhle sa Ryan od nás odpojil a mi sme si išli sadnúť do triedy.. ona povedala, že nech nad takým ani len nerozmýšľam, pretože sa nahnevá aj na mňa.

„Tak žiaci toto je vaša nová spolužiačka Anabeth Piercová“  učiteľka ma postavila pred tabuľu a povedala všetko čo o mne vedela, bohovské...

Môj stres utíšili v podstate všetci, pretože sa nesmiali ani neksychtili,.. usmievali sa nefalšovaným úsmevom. Cítila som, že tu mi bude dobre...