Možnože
som sa z Calebom nepoznala tak dlho, ale jeho čin ma ranil. Priala som si
aby sme došli neskoro, ale zároveň som chcela prísť a zastaviť Ryana zo
slovami, že také nuly ako on za to nestoja. Pretože som vedela aký je to pocit
byť niekde zavretý a byť kontrolovaný.
Sarah ma
pustila a bežala na ihrisko „Prosím ťa Ryan nechaj to tak. Veď sa nič
nestalo“ Chytila ho, avšak on ju striasol a kráčal stále za Calebom
ktorý sa otočil na Sarahin hlas. Asi netušil, že Ryan ide za ním.
„Neskutočne
ma serieš Caleb. Toto bola posledná kvapka“ zakričal na neho Ryan, ktorý bol od
neho asi sedem metrov, ale stále sa približoval.
„Už by si
mohol prestať žiarliť Ryan, ospravedlnil som sa ti. Čo chceš?“
„Ty si
taký idiot. Najlepší kamarát by sa nevyspal z priateľkou toho druhého.“
Stále sa približoval „nevyužil by jeho sestru a nezačal si potom
z jej kamoškou. Tu ospravedlnenie nestačí“ ako dopovedal zastal pred ním
a jednu mu vrazil. Caleb spadol na zem a Sarah sa rozbehla za nimi,
ja zase za ňou.
„Prosím
Vás, ukončite to!!“ zakričala Sarah
„Áno
ukončíme to“ povedal Ryan a opäť mu jednu vrazil. Caleb sa postavil
a začali sa biť. Nikdy som nevidela naživo bitku. Vo filmoch mi to občas
prišlo vtipné, ale teraz? Cítila som napätie, úzkosť, strach.
„Dosť!!“
ešte stále sa snažila upokojiť situáciu Sarah. Nedarilo sa jej.. keď som
zbadala ako Caleb vrazil Ryanovi a ten prvý krát padol na zem, pichlo ma
pri srdci. V tom momente som cítila, že tam musím zasiahnuť. V mysli
sa mi zjavil Simon a myšlienka.. čo by som robila keby tam je on.
Rozbehla
som sa za nimi a ako prvá rozumná osoba sa ich snažila rozdeliť. Boli však
silný. Lenže keď som sa medzi nich konečne dostala stalo sa čo som nečakala.
Pocítila som strašnú, príšernú bolesť ...
-----------
Rozmýšľala som nad tým čo sa tam stalo. Keď som sa medzi
nich postavila Ryan stiahol ruku späť, ale Caleb... och.
„Behti..
je mi to ľúto“ počula som hlas, avšak nič som nevidela. Mala som zatvorené oči,
ktoré som sa pokúšala otvoriť, ale nešlo to bola som slabá.
Po
chvíli, pre mňa chvíli.. som sa opäť spamätala a pomaly prešla očami po
miestnosti. Nebola to moja izba, ani Sarahina. Bola biela a nesmierne ma
z nej boleli oči. Zdvihla som ruku aby som si chytila boľavé miesto, ale
zrazu ma niečo pichlo. Keď som sa pozrela na ruku, bola v nej infúzia.
„Bethi“
povedal tichým hlasom
„Ryan?“
spýtala som sa prekvapene
„Áno..
ja, nemohol som odísť. Jednoducho som sa cítil previnilo.“
„Kde je
mama“ spýtala som sa stále slabým hlasom
„Išla do
bufetu po kávu, je tu aj tvoj otec.“
„A čo
ty?“
„Ja som
tu, pretože..“ nevedel čo povedať. Ale v jeho očiach bolo vidieť smútok.
„Ďakujem,
že si tu.“ Usmiala som sa a on mi úsmev opätoval „čo sa stalo?“
„Keď ťa
Caleb udrel zlomil ti dve rebrá. A tie ti trocha natrhli žalúdok“ povedal
skleslo
„A čo je
s Calebom“ pri vyslovení jeho mena sa Ryan zatváril kyslo
„Oňho je
postarané“ nič viac nepovedal, jeho odpoveď ma zaskočila
„Ako to
myslíš, že postarané? Ryan..!“ spýtala som sa vážnym tónom
„Jednoducho
v ten deň ma naštval kvôli Sarah a keď som ťa zbadal ako ležíš na
zemi a v bezvedomí od toľkej bolesti, neubránil som sa“ prekvapene
som na neho pozrela
„Ryan..“
chcela som niečo povedať, ale mama vstúpila do izby
„Ryan, ty
si ešte tu? Mal by si ísť domov chlapče. Aspoň na chvíľu.. predsa len, dlho si
nespal“ bez toho aby pozdravila mňa sa hneď pustila do reči s Ryanom
„Máte
pravdu, mal by som ísť. Tak zatiaľ Bethi a pozdravím Sarah“ slová ktoré
vyšli z jeho úst sa nezhodovali z výrazom jeho tváre, ktorá hovorila
že tu chce ostať. Nepozdravila som ho iba som sa usmiala a on
vyšiel. Mama ku mne doslova pribehla a vyobjímala ma ako sa len dalo.
„Ahoj miláčik.
Ako sa cítiš?“
„Unavene.“
Povedala som skleslo
„To je
z tej anestetiky. Neboj sa, sestrička hovorila, že toto bola posledná
dávka a potom by malo byť všetko v poriadku. Žiadna bolesť“ usmiala
sa ale hlas mala podráždený „a toho chlapca sme zažalovali a mne je jedno
že on tu leží tiež. Nikto moju dcérku udierať nebude“ teraz už hovorila
vážnejšie a nahnevanejšie
„On je tu
tiež? Ako to?“ bolo mi jedno koľko infúzií mi ešte dajú a ako dlho tu
budem, jednoducho som chcela vedieť čo je do pekla z Calebom keď je tu
„Neviem
presne, pretože ja nie som ani len známa. Ani sestričky a ani doktori mi
nič nepovedali, ale začula som niečo. Myslím, že má zlomený nos a rebrá.
Potom otras mozgu. Doktor sa tváril prekvapene keď sa rozprával z nejakou
osobou, asi jeho otcom.“ Uprela na mňa pohľad „Avšak nikto nevie čo sa stalo,
jediné čo môžeme je vydedukovať si to.“ Mamka nebola nikdy hlúpa, vedela že to
bolo kvôli mne.. z časti kvôli mne a vedela že to spravil Parkerových
chlapec. V jej očiach však nebol hnev, skôr akoby bola hrdá na to že
niekto sa pobil za jej dievčatko.
„To mi je
ľúto“ nechcela som to viacej rozoberať, pretože vypytovať sa je to najhoršie čo
môže byť. No neubránila som sa myšlienkam, ktoré sa stále ťahali na meno
Ryan...
„Mami,
kto všetko tu bol“ spýtala som sa po chvíli keď som si uvedomila, že je tu
neskutočne veľa kvetov „a vlastne koľko som tu?“ dodala som
„Srdiečko
si tu druhý deň, dneska si sa zobudila už druhý krát“ nechápavo som na ňu
pozrela „prvý krát to bolo nad ránom. Mala si neskutočné bolesti, pretože ti
anestetikum nepomáhalo, takže ťa museli uspať. Ako vidím nepamätáš si to.
Doktor povedal, že ak sa zobudíš stačí ak ho zavoláme pri komplikáciách, inak
ťa nechce rušiť.“ Pozerala som na ňu vydesených pohľadom, ona sa usmiala.!
„A kto ťa
navštívil“ zasmiala sa „hádam každý, starká zo starkým tu boli, neboj aj ocko
tu bol, ale volali mu pred dvadsiatimi minútami tak musel odísť. Sarah
a dokonca aj pani Parkerová prišla a samozrejme Ryan.“ Usmiala sa
„ten tu bol hádam viacej než mi. Mám pocit, že sa obviňuje. Nedokázala som ho
prehovoriť aby išiel domov, chcel tu byť keď sa zobudíš. Povedal mi, vlastne
sľúbil, že ako náhle sa zbudíš odíde, že len chce vedieť či si
v poriadku.“
„To je od
neho milé“ usmiala som sa „a kedy ma pustia domov?“
„Dneska
je streda. Myslím, že nejako v piatok? Prepáč, ale vieš ako ja dávam
pozor. To ocko je ten pozorný“ zasmiala sa
„To je
v poriadku“.. odvetila som jej
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára