21 časť :)
„Ahoj“
usmial sa „..dneska by ťa mali pustiť však, že?“ spýtal sa ma ako keď sa dieťa
pýta na Santa Clausa, no v momente čo som sa mu pozrela do očí nemohla som
sa nájsť. Nevedela som čo povedať, spraviť.. došla som na to, že práve on musí
byť môj prvý bozk a práve preto mu ho schovám.
„Ešte tu
nebol doktor. Takže som v rozpakoch, ale dúfam veľmi.. pretože už ma to tu
nebaví. Čas plynie neskutočne pomaly“ vrátila som sa späť od mojich myšlienok
k nemu a odpovedala mu.. potom som si spomenula na Sarah, ktorá sa mi
naposledy ozvala v stredu „a čo Sarah, ona neprišla?“
„Musela
niekam zájsť“ odmlčal sa „mal som ísť aj ja, ale povedal som si, že keď raz
nepôjdem hádam sa nič nestane“
„Kam, ak
raz nepôjdeš?“ zbrklo som sa spýtala „prepáč, nebudem vyzvedať“
„To
nič,.. potom ti Sarah určite povie, ale teraz sa tým nezaoberajme“ usmial sa
„takže hovoríš že sa nudíš?“ dvihol obočie a tváril sa prefíkane
„Asi,
á-no“ odvetila som neisto, on sa iba usmial. Bez slova sa ku mne priblížil
z vozíkom, naznačil nech si nasadnem a vyšli sme na chodbu, potom
prešli do výťahu.
„A kam to
ideme, uniesť ma nemôžeš“ zasmiala som sa
„Neboj sa
len. Keď som sem prišiel včera na aute šiel som na poschodie a teraz som
si spomenul na ten výjazd“ samozrejme že som nechápala, ale keď sme vystúpili
z výťahu došlo mi to.
Z poschodia
na poschodie to bolo ako do kopca. Nepáčil sa mi veľmi jeho nápad, pretože mi
to prišlo nebezpečné,.. aspoň pre mňa z mojím stavom to bolo, ale keď sme
sa spúšťali už tretí krát nemala som žiadne zábrany. Potom však na moje telo
doľahla únava. Aj keď som sa snažila nedať to najavo, pretože som chcela byť
vonku z tej izby a vlastne aj s ním, aj tak si všimol moju únavu
a s mojimi protestmi ma zobral na izbu.
„To nie
je fér, ty si teraz kludne môžeš odísť a robiť...“ rozmýšľala som
„čokoľvek, ale mojou jedinou zábavou .. do teraz nepoznanou bolo toto“
zamračila som sa. Od kedy tu bol tie dva dni uvoľnila som sa a nemala pred
ním zábrany.. moja nedôverčivosť ustúpila do úzadia
„Tak“
zamyslel sa „čo ak by som tu ostal. Ale ak ma sestričky objavia, budem musieť ísť“
Usmiala
som sa „dobre teda. Ďakujem“
„Pospi
si“ povedal a ja som sa na neho neveriacky pozrela „neboj sa, neodídem“ usmial
sa, ale ja som sa stále tvárila nedôverčivo. Prevrátil očami „dobre, ľahnem si
k tebe aby som neušiel?“ zasmial sa, no tento krát som sa naozaj zatvárila
prekvapene „žartujem“ rýchlo to zahovoril.. avšak vedela som, že nežartoval,..
neviem, ale jednoducho som vedela rozoznať kedy žartuje a kedy nie
„Nie..
nie, to je v poriadku“ usmiala som sa dúfajúc „veď aj tak.. na fotelke by si
si akurát tak chrbticu dolámal a tu je dosť miesta“...
Vnímala
som, ale zároveň som spala. Cítila som sa príjemne, zvláštne, pretože som za
sebou mala chalana, ktorý ležal nehybne len preto, lebo si myslel, že ja spím,
len preto lebo ma nechcel zobudiť. A ja som ležala nehybne len preto aby
som to príjemné ticho nepokazila... ..
----------
Z letného
spánku, z ktorého som vnímala aj najmenší pohyb som začula
„No nie
je to roztomilé?“ povedal ženský hlas
„Myslíš,
že ak ich necháme tak pán Clark sa nahnevá?“
„Dúfam že
nie, hádam ich takto budiť nebudeme.“ Potom sa opatrne zavreli dvere.
Začala
som viacej vnímať, pretože hlasy ma prebrali. Cítila som ruku okolo môjho pása,
Ryanovu. Usmiala som sa sama pre seba. Stále zo zavretými očami, akože
v spánku som sa otočila tvárou k nemu. Opatrne som otvárala oči. Ryan
sa na mňa pozeral a na tvári sa mu zjavil úsmev.
Toto bolo neskutocne krasne :3 tesiim sa ako bude ich zatial "kamaratsky" vztah pokracovat :))
OdpovedaťOdstrániťSom ta osoba ja ? :DDDDDDD
A este ak sa mozem spytat odkial si ? :D
:) ...
Odstrániťáno si to ty :DD ... Okolie Nitry :)
Wo-houu! Idem ta kontaktovat na twittah :) ja som z nr-stare mesto :)
Odstrániť