DoR 7.časť

„Vitaj doma miláčik“ zakričala mamina keď sme vošli do domu. Zo ňou stál hádam každý z ulice a celá rodina Piercovcov a Darksovcov.

Fakt som sa prekvapila koľko ľudí sem prišlo, len aby ma po dlhom pol roku videli. Môj úsmev skôr vyzeral ako zdesenie alebo prekvapenie prvého stupňa. Avšak mamina je mamina...

„Jake!!! Však že si sa preriekol alebo ako ťa poznám dobrovoľne si jej to povedal!“ mračial sa na neho mama, ale hneď po tom sa usmiala a dala mu bozk na líce. Neviem však či na uvítanie alebo na uzmierenie. Potom sa otočila na mňa.

„Nevadí, že tvoj otec nevie držať jazyk za zuby“ pri týchto slovách hovorila dôraznejšie a otočila sa jeho smerom, potom sa obrátila späť na mňa „ale ja viem, že si aj tak prekvapená. Je tu veľa ľudí ja viem, ale oni sami prišli. Ja som nikoho nepozívala. Povedala som iba, že prídeš domov a budem rada ak sa pár zastaví a oni sa zastavili. Vidíš.. nie len nám si chýbala“ povedala a dala mi pusu na čelo, „ale nám si chýbala najviac, nezabúdaj“ dala mi ešte jednu pusu a ja som ju objala..

„Ja viem mami“ položila som si hlavu na jej rameno. Ten jej nesmierne sladký parfum mi chýbal. 

„No Beth, ty si sa ale zmenila. Si krásna“ vyrušila našu chvíľku matky a dcéry pani Parkerová, ktorú som mala nesmierne rada, pretože ako malú ma s bratom strážila keď rodičia neboli doma.

„Ďakujem pani Parkerová. Som rada, že Vás vidím“ milo som sa na ňu usmiala

„Budem rada ak niekedy prídeš na návštevu. Aspoň spoznáš moju vnučku a možno sa aj skamarátite. Počula som, že prestupuješ na inú školu.“ Prerušila som ju

„Budem rada a áno prestupujem, povedala som si že zmena by mi prospela“

„To ti verím drahá, a práve preto spomínam tú školu, ak by si sa s ňou skamarátila do konca prázdnin mohla by si ísť na školu, na ktorú chodí ona. Je veľmi dobrá“ tento krát ju prerušila mamina

„Ale, ale pani Parkerová, takto dohadzovať kamarátov mojej dcérke.“

„Ale to nie je dohadzovanie, to je iba... iba“ nevedela ako dopovedať tak som to za ňu spravila ja

„Ja viem ako ste to mysleli a mamina rada podpichuje. Veď viete aj vy sama, možno lepšie než ja. Môžem k vám prísť hneď zajtra ak budete chcieť.“

„Drahá to je skvelé,.. skvelé! Tak ťa prepúšťam z môjho výposluchu, drž sa..“

„Ďakujem pani Parkerová, majte sa“ dodala som z menším smiechov v hlase.

Všetci sa ma pýtali to isté. Ako som sa mala a či tam ku mne neboli zlý. Samozrejme, že som všetkým odpovedala s úsmevom na perách. Nemôžem sa na nich mračiť, pretože nič zlé nespravili a ani sa nepýtali. Sú to bežné veci. Deň bol nesmierne dlhý, ale ja som sa cítili dobre v kruhu skvelých ľudí.

-prajem teda pekný víkend :) .... zajtra pridám po dve časti :)