DoR 9.časť

Prvý deň strávený zo Sarah bol fajn. Dozvedela som sa, že pochádza z tohto meste. Potešilo ma to, pretože tým pádom sme mohli upevňovať nové kamarátstvo v podstate stále. Nebola veľmi spoločenský typ, či skôr typ z milión kamarátkami. Ale ani z jednou nebola v najlepšom vzťahu. Asi ma to aj potešilo, mohla som ňou byť ja.  

Keďže do konca prázdnin ostávali iba dva týždne musela som si vybaviť prestup na inú školu a samozrejme som sa rozhodla pre tú, na ktorú chodí aj Sarah. Vlastne mi to sama navrhla, ak nie požiadala. S radosťou som súhlasila.

Väčšinu času som trávila u nej, vlastne u jej starkej. Ona bývala na opačnom konci mesta, ale tu prakticky žila. Takže to obom vyhovovalo.

„Behnem dole pre zmrzku“ po našom niekoľko hodinovom rozhovore sme v tej horúčave došli na to, že by niečo svieže prospelo

„Pôjdem s tebou, pomôžem ti“

„Ale neblázni, si tu na návšteve“ zastavila ma

„Ak pokladáš za návštevu byť tu od rána ôsmej do noci jedenástej, tak potom som homelessáčka“ zasmiala som sa

„Okey, okey ty bezďák“ dodala a už sme išli dole schodmi. Potom som však niekoho zbadala v obývačke a schmatla ju za ruku

„Sarah, počkaj!!“ zašepkala som jej do ucha „myslím, že je tu zlodej“  očami som naznačila nech sa pozrie do obývačky. Ona sa na mňa zarazene pozrela a začala smiať, nechápavo a z údivom som otvorila ústa

Podišla ku mne a zašepkala mi to ucha „to je môj brat“ a usmiala sa. Ja som sa zatvárila akoby som mame rozbila jej drahú vázu. Sarah sa na mňa usmiala a zišli sme dolu k nemu.

„Asi som ti zabudla spomenúť, že mám brata. Myslela som si že babka keď je už tak výrečná, prezradí aj rodinný rodokmeň“ zasmiala sa „takžee.. Ana toto je môj starší brat Ryan“ ukázala na neho ..“a Ryan, toto je Anabeth. Práve sa vrátila“ pozrela na mňa či môže povedať pravdu, ja som trošku nadvihla ľavú peru a nos na znak, že to nie je najlepší nápad.. „práve sa vrátila zo stáže. A babička ma s ňou zoznámila,  ty si ju niekedy videl, pretože tu žije už od malíčka. Dokonca sa o ňu starala aj starká.“ prešla rýchlo na nejakú tému aby sa nespýtal na tú stáž.

„Nie, nie to som nevedel a som rád že ťa spoznávam ehh..“ našťastie sa nevrátil k tej stáži. Nevedel ako ma osloviť tak som mu dopomohla

„Môžeš mi hovoriť ako len chceš, moje meno má tú výhodu“ usmiala som sa

„Ja jej hovorím Ana, starká Bethi a rodičia Beth máš na výber Ryan“ zapojila sa do debaty aj Sarah

„Tak teda veľmi ma teší Bethi“ usmial sa na mňa americkým úsmevom „bohužiaľ moje meno nie je moc meniteľné, ale je aspoň praktické“ stále sa usmieval

„Aj mňa“ úsmev som mu opätovala

„Okay Ryan, mi ideme na zmrzku.... ehm do kuchyne.“ Povedala a ja som ju nasledovala do kuchyne ešte sa však otočila „Ako to že si tu? Mimochodom.“

„Brigáda mi skončila skôr a starkú som videl iba na začiatku leta. Nebodaj ti tu prekážam?“ spýtal sa uštipačne

„Nie, kde žee“ odvetila uštipačnejšie. Otočila sa späť ku mne a zašepkala mi do ucha „rozhodne spí na gauči“..