Dream Or Reality- 1.časť

Je to stále rovnaké. Jednoducho stereotyp, ráno raňajky a tabletky. Poobede tabletky, obed a posedenie z doktorom Crowerom a večer? Samozrejme tabletky a večera. Medzi časom neskutočné ticho. Sama v jednej miestnosti bez okien, bez čerstvého vzduchu. Bez hlasu mojej drahej matky a otca. Bez mojich najlepších priateľov. Raz do dvoch týždňov ich vídam. Nič viac, nič menej.

Ale predsa len je tu niečo. Môžem chodiť von na dvor, môžem sa rozprávať s ostatnými. Avšak o to nestojím. Ja blázon nie som, aspoň nie taký čo oni. Nemám žiadne bábiky, ktoré si čičíkam v náručí a starám sa o ne, ani nekričím do stien, ktoré majú inú farbu ako bielu.

Moja chyba, ako to povedal doktor Crower je v tom, že sa nedokážem vyrovnať zo stratou. Môžem si priznať jeho slová, môžem sa akokoľvek nechať ovplyvňovať, oni jednoducho povedia, že som blázon. Prečo? Pretože mám zlé sny, pretože mám naozaj zlé sny. Kričím z nich a plačem. Samozrejme to by bol zlý dôvod zatvárať ma do blázdninca. Som tu pretože ten krik a plač som začala mávať aj v čase, keď som bola hore.

Čo je to realita? Čo môžeme pokladať za realitu? Ľudí čo sa správajú esteticky, ktorý sa smejú a chodia vo farbách?  Podľa všetkého áno. Tí ostatný, teda tá skupina do ktorej patrím aj ja... sú už vo svojom svete. Tak ho nazývajú, jednoducho... „vlastný svet“

Ale prečo som tu vlastne ja? Za zlé sny, za smutné dni? To ani sama neviem... Jednoducho moji rodičia prišli povedali dosť. Prvá cesta viedla k psychológom avšak tí... áno práve oni boli taký múdry a povedali že mi niet pomoci. Zbavili sa ťarchy. Ľudia ma jednoducho nechápu. Každý sa zo smútkom vyrovnáva sám, po svojom. Niektorý sa za to aj zabijú.

A toho sa obávali aj oni. Tie moje kruhy pod očami. Tie moje náhle zmeny nálad a prosenie matku, o to aby sa otočila, aby sa pozrela do  Simonových, ktorý tam pre ňu nebol. To ich donútilo aby konali ako konali.

Priznávala som si stále, že som na tom zle, že čo vidím nie je skutočné, že ani tie sny nie sú skutočné. Ale oni jednoducho povedali, že najlepšie pre mňa bude miesto, kde budem vklude, kde budem pod neustálim dohľadom a v dobrých rukách. Lenže tie veci, o ktoré sa snažili a aj snažia stoja akurát tak za hovno! Ako by mi mohli pomôcť nejaké pilulky zabudnúť na Simona, ako by mi mohli pomôcť sedenia s tým premúdreným doktorom Crowerom? Čas vylieči všetky rany, nie tie ICH skvelé metódy. Moji rodičia spravili veľkú chybu, že ma sem zavreli. Vlastne, že dovolili aby ma sem zavreli. Stačilo by mi, ak by som začala od znova. Nový svet, život.

-takže, prvá časť :) ... denne budem pridávať po jednej. dúfam, že sa Vám bude páčiť a ak sa bude páčiť tak dáte vedieť :P