-niet čo dodať :)
Sny,
lepšie povedané nočné mory sú jej druhou realitou. Cez deň (už nejakú dobu)
zavretá v blázdninci a v noci s vecami, ktoré neexistujú,
ale zároveň áno... v jej hlave. A to je niekedy horšie než tá
realita. Ani jej rodičia neboli natoľko zdrvený keď stratili svojho syna.
Anabeth to cítila najviac, pretože dvojčatá... jeden bez druhého, to jednoducho
nemôže byť. Ani ona nemohla.
Sny jej
ho vracali, ale nie v podobe akej si ho pamätala. Práve preto, práve kvôli
všetkému tomu kriku a plaču ju museli zobrať na psychiatriu. Človek
čo nerozoznáva sny od reality jednoducho človekom nie je. Aspoň pre ostatných...
Anabeth
Piercová, šestnásť ročná teenegerka, ktorá žije sny. Milovaná svojou rodinou,
priateľmi, ale predsa len bez duše. Bez svojho druhého ja. Najväčšie utrpenie
pre ňu bolo to, že celú dobu čo jej milovaného Simona zabíjala rakovina, ona
dúfala. Ani jej matka, otec, starý rodičia či priatelia nedúfali v to, že
sa uzdraví tak ako ona.
Ľudia sa
ťažko vyrovnávajú s tým, keď nemajú pravdu, keď sa nestane v čo
dúfali. Bolí to o to viac keď to berú už ako uzavretú vec, ako keby bolo
už dávno všetko v poriadku. No naraz sa z toho preberú a stoja
nad rakvou...
Na čo to nadväzuje? :)
OdpovedaťOdstrániťTo je vlastne iba taký obsah, že o čom bude reč, či skorej písanie :P :)
OdstrániťJe smutne ze na tomto svete beha velmi vela podobnych ludi ako anabeth..
OdpovedaťOdstrániť