30.časť Epilóg

O 1 rok neskôr.

„Vidíš?“ ukázal na priestor pred nami.

„Nie! Žiadna vločka tam nieje. Som si tým istá,“ protestovala som.

„Nechceš to priznať, ale veľmi dobre vidíš tie poletujúce vločky zlatko.“

„Dobre, no poletovať začali až teraz a nie pred desiatimi minútami, ako si tvrdil,“ podpichovala som.

„No tak to teda...“ chcel sa ďalej dohadovať, ale keď videl môj úsmev, zbadal, že si z neho robím len srandu.

„Ty jedna...“ pohrozil mi so smiechom. Naklonil sa ku mne a pery mi už ovanul jeho teplý dych. Samozrejme v poslednej chvíli sa uškrnul, zohol sa k snehu a než som si to stihla uvedomiť, moju čiapku zdobil sneh z rozbitej gule.

„To nieje fér!“ Protestovala som opäť. „Bola som rozptýlená.“ Zložila som si ruky na hrudi.

„A s čím som ťa tak rozptýlil, honey?“ Nevinne ku mne pristúpil a ruky mi položil na boky.

„Ty hnusoba,“ dala som mu buchnát do ramena. „Dobre to vieš. Veľmi dobre to vieš.“ Len sa zasmial a znovu sa ku mne sklonil, tentoraz zmýšľajúc určite mi dať pusu.

„Mm-m,“ vyšmykla som sa z jeho objatia, keď som zacítila vo vrecku vyzváňajúci mobil. Vystriedala som úškrn. „Otec,“ oznámila som.

„Áno?“ ozvala som sa do telefónu.

„Večera už je hotová.“

„Okej, tak ideme. Maj sa.“ Zložila som.

„Musíme sa vrátiť,“ otočila som sa k Ethanovi.

„Okej,“ dal mi pusu na nos, preplietli sme si prsty a vykročili naspäť po ulici domov.

„Pozri na tie vločky!“ Nadchýnala som sa. Za tú chvíľu začali padať vločky s priemerom jedného centimetra. Pouličné lampy vrhali na ulice oranžové svetlo a domy osvetľovali vianočné svetielka. Bolo to čarovné.

„Hovoril som, že začne husto snežiť,“ naparoval sa Ethan.

„Poďme radšej domov, som už hladná,“ pokrútila som nad ním hlavou a oprela sa oňho.

„Dobrý nápad. Umieram od hladu!“

Tohtoročné sviatky boli jedny z najkrajších aké som si pamätala. K otcovi a Kate prišli všetci. Bola som tam ja s Ethanom. Jeremy s Lucy, dokonca aj mama s Billym prišli z Kanady. Boli tu aj starkí z otcovej strany a doobeda, keď priniesol Lucy a Ethana ich otec, zdržal sa tu hodinku pri čaji, ktorí mu Jeremyho mama doslova nakázala vypiť.

Sladká vôňa jablkového koláča a škorice ma ovanuli, keď sme prišli z vonku. V dome bolo rušno. Panovala tu príjemná, rodinná atmosféra. Priateľským hašterením sa tu častovali asi všetci. Prešla mnou spokojnosť. Jeremy vykukol z jedálne na chodbu.

„No konečne! Čakáme len na vás, vážení.“ Dramaticky sa chytil za brucho. „Som taký hladný a vy ma ešte trápite tým, že oddalujete večeru.“

„Nemôžem zato, že tvoja sestra sa rada háda,“ odpovedal nevinne Ethan.

„Tak sa zdá, že s tvojím darčekom na Vianoce sa niečo stane,“ znovu som ho buchla do ramena. Jeremy sa schuti zasmial a objavila sa pri ňom Lucy.

„Och,“ chytil sa za koleno a oprel o rímsu na dverách.

„Čo sa stalo Jer?“ pohotovo ho chytila okolo pása.

„To nič. Len menší kŕč. Dnes som si nohy dosť zaťažil. Ved vieš, že sa ešte musím šetriť po tých rehabilitáciách,“ dal jej vďačnú pusu na líce.

„Pod si radšej sadnúť.“

„Áno, áno. Večer musím byť fit,“ žmurkol na ňu, až sa začervenala od korienkov vlasov po palce na nohách.

„Jeremy!“ zahriakla ho.

„No čo?“ odvetil nevinne.

Ethan sa len zaškeril a chlapsky si ma pritiahol k sebe.

„Bože, to chlapské ego,“ buchla som ho už po tretí krát, tentoraz do brucha.

„Tá ťa mláti od rána do večera čo?“ zaujímal sa Jeremy. „Ešteže si si ju zobral na ten intrák.“

„Nebývame na intráku,“ zaškúlila som naňho. „Je to univerzitný bytík.“

„Mne nevadia jej bitky, hlavne v posteli nie,“ usmial sa Ethan. Tentoraz som sa začervenala ja.

„Aby si vedel, dnes budeš spať na zemi miláčik,“ cmukla som.

„Ved ty ma ešte budeš prosiť, aby som ti išiel zohriať postel,“ prenikavo mi pozrel tými svojimi tmavými očami do tváre. Zase som sa roztápala. Vedel ma obmäkčiť.

„Uvidíme,“ koketne som okolo neho prešla do jedálne.

Počas večere ma pod stolom chytal za stehno, za koleno. Jemne ma hladkal a pomaly, takticky mi rozpaľoval malé plamienky v bruchu. Keď si ani po piatom buchnutí ruku neodsunul, vzdala som to.

„Neznášam ťa,“ slabo som zastonala, keď sa dostal na vnútornú stranu stehna.

„Ja viem,“ šepol mi do ucha a dal mi malý boštek pri ucho.

Ten neodolateľný chlap vedel, ako ma rozčúliť.

Po nekonečne dlhej večeri a ešte dlhšom večernom programe, kde sme si spievali vianočné pesničky, hrali spoločenské hry a Lucy nám zahrala na klavíri, sa konečne všetci začali zberať do postele. Jeremymu pomohla do izby Lucy. Svoj skorý odchod odôvodnil tým, že jeho nohy potrebujú oddych. To určite. Potom sa pobrali do hosťovských izieb aj starkí, mama s Billym a nakoniec do spálne odvliekla otca aj Kate. Oheň v krbe tancoval vo vysokých plameňoch. Svetlá boli pozhasínané. Horeli len sviečky. Farba svetiel bola krásna.

„Zdá sa, že sme konečne sami,“ Ethan mi pošepkal pri uchu a začal mi prechádzať perami po krku.

„Mhm,“ s príjemným pocitom som zatiahla. „Vieš, že sa už celkom teším do školy?“

„Prečo ťa práve teraz napadá škola?“ nechápavo sa odtiahol a začal si namotávať na prst moje vlnky, ktoré sa mi uvoľnili.

„Chýba mi naše súkromie,“ zívla som a pritiahla si teplú deku vyššie k brade.

„U teba v izbe máme súkromia dosť Lili,“ jemne mi hryzkal ucho až mi prešli po krku zimomriavky.

„Neblázni Ethan,“ chcela som ho odtiahnuť, ale nejako to nešlo. Bola som ako huspenina. „Celé horné poschodie je plné ľudí.“

„Tak zostaňme tu dole,“ usmial sa. V očiach mu zaiskrili šibalské ohníčky. Neveriacky som naňho pozrela.

„Ani náhodou,“ zamietla som.

„Tak potom nemáš na výber,“ dodal nekompromisne.

„Prosím?“

„Budem ťa musieť odniesť hore do tvojej postele.“ Ticho som zvýskla keď ma schytil do náručia ako malé dieťa. Obmotala som si nohy okolo jeho bokov a cestou cez schody do izby sme sa venovali našim ústam.

Sekundu po tom, čo ma zvalil na mäkký matrac sa na mňa zadíval. A sekundu predtým, než sme sa stihli venovať vyzliekaniu nášho oblečenia, mi povedal dve krásne slová, ktoré som počúvala každý deň od minulého roka.

„Milujem ťa.“

„Aj ja ťa milujem.“

Jeho úsmev ma prepaľoval.

„Áno,“ zašepkala som, keď mi začal posielať malé božteky od krku ku kľúčnej kosti.

„Čo áno?“ zamrmlal.

„Zohrej mi posteľ Ethan.“ Vplietla som si prsty do jeho vlasov. „Prosím,“ pípla som.

„Vždy láska moja,“ zasmial sa.

Veselé Vianoce! X