Musela som myslieť na Sarah alebo skôr na malú Marlie,
ktorá to ľahké rozhodne nemala. Myslela som si, že smrť je to najhoršie čo môže
ľudí postihnúť, no mýlila som sa. Bolo to to, čo mala malá Marlie. Ľudí bolí
o to viac, keď vedia čo je tomu druhému, ale nedokážu mu nijako pomôcť.
Ani len peniaze to nevyriešia.
Simon umieral a všetci to čakali, všetci sa sním
lúčili, ale malá Marlie? Nedokážu ju zbaviť toho bremena, ktoré jej Boh dal.
Vybral si zlú osobu. Ale keď mi Sarah povedala, že vďaka mne začala byť silná,
nemieniť prestať byť jej oporou!
Bola chladná nedeľa, typická na toto ročné obdobie. Všetko
bolo zasnežené, zdola bolo počuť hrať piesne. Naša rodina neoslavovala Vianoce
iba v daný deň. Pre nás to bol takmer celý mesiac radovania sa
a vypekania. Milovala som to.
„Beth! Poď sa naobedovať“ až keď na mňa mamka zdola
zakričala, uvedomila som si, že pri okne sedím už tri hodiny. Zbehla som
schodmi do rozvoňanej miestnosti. Dneska som vedela, že bude dobrý deň.
Avšak ako som prišla do jedálne mamka bola celá zamazaná od
niečoho. Prečo by sa neupravila na nedeľňajší obed? Stalo sa niečo? Keď sa na
mňa otočila na tvári mala zvláštny úsmev a v ruke nôž. Bol od krvi?!
Nemohla to byť krv,.. čia by bola? Sadla som si za stôl a ucítila bolesť.
Keď som sa pozrela na miesto, ktoré bolo precitlivené, zbadala som červený
fľak, ktorý sa zväčšoval na mojom bruchu. Chytila som si to miesto
a zarazene sa pozrela na matku, ona sa začala smiať!
„Mami!!“ nič viac zo mňa nevyšlo...
-----------
Prudko
som v stala z postele, celá spotená a vydesená. Rýchlo som si
chytila brucho a potom sa naň pozrela. Nič.. bol to iba zlý, veľmi zlý
sen.! Hodinky ukazovali 11:46. Ten obed sa ešte len blíži a ja som bola
plná strachu, neviem prečo, nemala som byť pretože to bol iba sen. Možno to
bolo tým, že také sny som nemala už veľmi dlhú dobu..
„Beth!
Poď sa naobedovať“ ani som si neuvedomila a tým štrnásť minút ubehlo jak
voda. Opäť som zbehla dole schodmi a šla do jedálne. Mamka sedela za
stolom a usmievala sa. „už som sa bála, že dneska nevstaneš.“ Nabrala mi
jesť a spoločne sme sa naobedovali.
Počas
obeda som rozmýšľala, že či stále budem mať taký dobrý deň ako som cítila
v tom sne, spočiatku. Bez slova som odišla od stola a zamkla sa
v izbe, pretože som chcela byť chvíľu o samote.
Nechcela
som rozmýšľať nad tým snom a pripúšťať si ho. Radšej som sa zamerala na
niekoho kto mi vyčaril úsmev už len pri myšlienke na neho, ako práve
v tomto momente. Rozmýšľala som, či aj on myslí na mňa, či to ako sa ku
mne správa, -ak sa správa vlastne inak a ja si to iba nedomýšľam- ako sa
ku mne správa nie je iba hra? Aj ten najmenší náznak, že to nie je iba hra by
ma uspokojil a neváhala by som.
V nedeľu
som zo Sarah nebola, iba sme si písali na internete a dohodli sa, ako vždy
že ráno pôjdeme spolu do školy. Povedala, že ide aj Ryan, jej to prišlo
prirodzené, donedávna aj mne, donedávna.
Potom ma
napadlo ako ku mne včera Agatha vtrhla a niečo mi vzala. Postupne som si
prezrela veci a dúfala, že na to dôjdem. Samozrejme, že som aj došla,
pretože mi vzala, pre mňa vzácny prívesok, ktorý mi daroval ocko. Tak ako
mi ho ona vzala, si ho ja vezmem späť! Keďže som mala to šťastie a ona sa
nezdržiavala doma mohla som jej vojsť do izby.
Všetko
mala pekne uhladené, ako nejaká puntičkárka.. brr, až ma striaslo z toho,
aký poriadok narobila v Simonovej starej izbe! No prívesok som nemohla
nájsť. Po špičkách –pretože už bola noc a rodičia asi spali- som sa
vrátila do izby. Nemohla som uveriť tomu čo som zbadala a kde som to
zbadala. V mojom koši... a na posteli.
„Ahoj
sestrička“ pozdravila „ už mi neloz do izby, rozumieš“ pristúpila ku mne
a zdrapila za tričko, potom vyšla z izby. Ja som z koša vybrala
prívesok a sadla si na miesto kde sedela pred tým ona. Niekedy nerozumiem
jej správaniu, príde mi ešte horšia než bola pred tým, ako som odišla aj so
Simonom... čo sa jej mohlo porobiť v tej hlave!?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára