DoR 25.časť

Každý pozná ten pocit, že by rád niečo povedal, ale nemôže. Namiesto toho iba mlčí a usmieva sa na osobu, ktorej by to rád povedal, čokoľvek povedal! Tak, tak asi vyzerala naša cesta do školy v pondelok ráno. Tichá a plná napätia... očkom som pozerala na Ryana a občas ho pristihla ako aj on pozerá na mňa. Sarah iba mlčky kráčala, pozerala pred seba a asi sa kochala prírodou.

Vošli sme do školy, kde sa od nás Ryan odpojil, keď na mňa zrazu vyleteli slová.

„Čo to do pekla malo znamenať?!“ začala Sarah „myslíš si, že som si to nevšimla? Celú cestu do školy ste na seba kukali a usmievali sa jak slniečka“ tvárila sa... ani vlastne neviem identifikovať ako sa tvárila „radšej som mlčala, nechcela som tam nič riešiť, ešte by som možno niečo pokašlala, ale ako ehmm..“ trochu dala dozadu hlavu „počúvam“

„Vieš Sarah, teraz máš prácu s tou besedou a Ryan ku mne chodil každý deň do nemocnice a ako nejak tak, že“ prerušila ma

„Prosím ťa Ana, vykokci sa“ zasmiala sa

„No jednoducho nejako sa mi páči tvoj brat“ pozrela som na ňu trochu vyplašeným pohľadom, ona sa usmiala

„Neboj aj ty jemu“ povedala, objala ma na rozlúčku a šla do triedy. Rozbehla som sa za ňou zo slovami

„Počkaj.. po-počkaj! Ako čo?! To... čo?“ opäť som sa nevedela vykoktať. Sarah sa na mňa pozrela z úsmevom na tvári, ale nič nepovedala „tak to ti teda ďakujem“

„Nemáš začo“ povedala späť zo smiechom v hlase. Odfukla som si a išla do triedy kde som mala hodinu. Deň išiel pomaly, prečo to som ani hovoriť nemusela.

Na chodbe som zahliadla Ryana ako sa s niekým smeje. Musela som sa pousmiať, pretože jeho úsmev bol nesmierne krásny. Nevšimol si ma a ja som za ním behať nechcela, aby to nevyzeralo... hlúpo? Kráčala som ďalej do jedálne kde ma už určite čakala Sarah. Nemýlila som sa

„Ahoj zaláskovaná“ povedala z úsmevom

„Pššt!“ rýchlo som vyprskla „nechcem aby niekto niečo hovoril, je to blbé.“ Zatvárila som sa sklamane „veď ani spolu.. vlastne spolu nič nemáme ani sa poriadne nebavíme. Vieš čo by to bolo keby po škole začnú niečo hovoriť?“

„Neboj sa. Tu sa von iba v tom prípade niečo dostane, ak to dotyčná osoba chce. Študenti tu nepočúvajú za každým rohom, jednoducho ak by si to rozkecala sama, vtedy by sa o tom hovorilo.“

„Okay, ja iba pre istotu“ sadali sme si za stôl „ a ako si to myslela stým ..aj ty jemu.“ Napodobnila som jej hlas, zasmiala sa

„No tak ako som to povedala, predsa“ zatvárila sa milo „poznám svojho brata a poslednú dobu, je iný. Ale nie taký ako keď chodil z ostatnými. Je úplne, že iný“

„Keď ti poviem, že ti asi nechápem, bude to v pohode?“

„Myslím že áno.“ Zasmiala sa. Potom sme už nehovorili. Rozmýšlala som nad tým, ako iný by mohol byť. Čo pred tým to bol nebodaj nejaký drsniak? Alebo čo..

Keď sme zo Sarah sedeli v autobuse a pred môj dom to bola už len jedna zastávka, Sarah sa na mňa pozrela „iný v tom, že človek sa ho niečo spýta a on neodpovedá,  je na úplne inom mieste, s niekým. Je celý vystresovaný a stále v oblakoch“ zasmiala sa „vieš Ana on kedysi býval sebavedomí a rozhodný, no teraz nevie ani len čo si má dať na raňajky. Tak ahoj teda“ povedala a ja som vystúpila.

Priala som si aby som sním mala dnes v noci sen, aby som konečne cítila to, čo som za bdelosti neokúsila. Jeho pery. Týždeň sa začal a ja som vedela, že cezeň budem túžiť po jednom, aby mi Ryan opätoval môj prvý bozk, ktorý som chcela aby patril jemu.