ďakujem Barči, že mi dovolila pridávať na jej blog a aj tým, ktorý si totu čítali :)
Ako som
nemala myslieť na Simona a Agathu, keď vlastne kvôli nim som bola tam kde
som bola. Alebo to nebolo kvôli nim? Ale kvôli mne samej? Zaoberať sa touto
otázkou bola chyba, pretože to znamenalo ďalšie komplikácie.
Do dňa,
kým neprišla návšteva a nepovedala mi tie slová, ktoré som potrebovala
počuť, som bola stratená. Keď na to teraz myslím, tá osoba, tie osoby mi
pomohli viac než som si kedy mohla myslieť.
------------
„Anabeth
Piercová, máte návštevu“ vošla mi do izby sestrička, ktorú som nepoznala. Ani
sympatická nebola, stará... možno okolo štyridsiatky žena, ktorá mala
v očiach, že všetko vie. Prikývla som bez akéhokoľvek prejavu citov. Bola
som tu už dva týždne, rovnaké pravidlá- každý druhý týždeň návštevy
a potom znova absencia.
Tešila
som sa na mamku a ocka, ale keď som zbadala, že obetovali svoje návštevy
a prišli iné osoby, bola som šťastnejšia o to viac. Vrhla som sa
okolo jeho krku a plakala tak silno ako na Simonovom pohrebe.
„To je
dobré“ tíšil ma „Sarah mi všetko povedala. Nevadí mi, že si mi to nepovedala,
ani ja by som to nedokázal“
„Bála som
sa, že až sa to dozvieš, že..“ skočil mi do reči
„ Nikdy
by som....“ pozrel sa mi do očí „ako by som mohol nechať tak skvelé dievča? Ako
si si to mohla myslieť?“ nevedela som čo povedať
„Ana“
povedala po chvíli Sarah „neskutočne nám chýbaš“ prišla ku mne a ukradla ma
z Ryanovho objatia
„Aj vy my
chýbate“
„Ja teda
pôjdem a nechám Vám priestor“ Objala ma ešte raz a vyšla zo spoločenskej miestnosti, keď
stála pri dverách usmiala som sa na ňu
„Budem
musieť ísť aj ja.“ Pozrel na mňa smutne „inak ma z tadiaľto budú musieť
vyniesť násilím“ usmial sa. Pristúpil ku mne a konečne mi dal to čo som
mala odopreté dva týždne a teraz aj odopreté mať budem. Konečne som
ucítila jeho pery, ktoré patria len mne a mne aj patriť budú. Cítila som
to, či už skôr aj vedela. „Budem na teba čakať až kým sa nevrátiš späť
domov Bethi. Aj keby to mali byť roky!“ chytil mi tvár do dlaní
a pozeral sa mi do očí. Prikývla som zo slzami v očiach.
Prišla
k nám sestrička „Mladý pán čas vypršal, už musíte ísť“ tvárila sa
neskutočne vážne
„Už idem“
odvetil jej tiež vážnym tónom, ale ani raz neodvrátil pohľad z mojich očí,
usmial sa „Milujem ťa, Bethi“ a dal mi bozk na čelo, vedel tak ako ja, že
keby sa opäť dotkne mojich pier, nechcel by ich už viac pustiť zo svojho
zajatia.
Keď sa
odtiahol povedala som „Aj ja ťa milujem Ryan“ a usmiala sa
najúprimnejším úsmevom aký som kedy mala na tvári...
Ešte na
jeden moment som stratila silu bojovať... a to vtedy, keď som sa pozerala
ako odchádza a uvedomovala si, že ho neuvidím hodnú chvíľu. No keď som sa
vrátila na izbu a ľahla si, moje ústa sa skrútili to širokého úsmevu.
Myslela som na to ako ten čas bude musieť ísť rýchlo, rozhodla som sa, že
urobím všetko preto, aby môj pobyt na tomto mieste skončil skôr než ktokoľvek
stihne povedať „švec“.. tento krát si nemôžem dovoliť ostať tu dlho, pretože
tam vonku na mňa čaká mamka s ockom, moja najlepšia priateľka
Sarah, jej brat a zároveň môj priateľ, ktorého nesmierne milujem
a nebojím sa povedať jeho meno nahlas- Ryan.
ahh !!! so many feeling ! nadherne, krasne, čisté, plné lásky <3 další tvoj mega príbeh za nami ! *le tlieskam ! :)
OdpovedaťOdstrániťP.S.: potrebujem ten tvoj fajsbók ! aby som ta mohla popzvat na ten meeting ! A Barčin tiež :)
ďakujeeem :) ... takže - *le klaniam sa :D ....
Odstrániť(fb- Dominika Pirošová)
a Barči aj tebe ďakujem a uvidím po čase :)
Tvoj príbeh som prečítala za 3 hodiny bez prestávky .. bol úžasný a skvelý. No nezabudnem na ten šok keď zistila že Agatha je mrtva ! Mne sa roztriaslo celé telo :D Jedna z najlepších príbehov čo som kedy čítala a o hovorím ja som ich čít
OdpovedaťOdstrániťčítala už velmi vela :D
Odstrániťwow!! :) som veľmi rada, že sa ti páčila :) a ešte radšej, za tú poslednú vetu :) vážim si to :)
OdstrániťLubka dakujem ze si mi to odporucila :)
OdpovedaťOdstrániťPlakala som, smiala somsa a citila som sa ako zalubena.. to tvoj pribeh sposobil za 3 hodiny aj mne ♥ vdaka
(musím aj ja poďakovať, že sa o mojej poviedke hovorí v dobrom :)
Odstrániťsom rada, že som ti spôsobila také pocity :) (teda moja poviedka :D ) :))
Tento pribeh patri medzi najlepsie ake som citala ;) Ja len dufam ze ked raz a znova pojdem do knihkupectva najdem tam knihu s tvojim menom :)) pises uzasne :)) dufam ze budes pokracovat v pisani pretoze dievca mas fakt talent ;)) vies to uzasne opisat tak a citatel sa vie vzit do postavy :)) jednym slovom proste mega :))
OdpovedaťOdstrániťďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem :) ver mi, je mojim (najtajnejším**) snom, mať knižku v knihkupectve.. možno raz :)
Odstrániť