16.časť 1/2

 „Si v poriadku?“ Edmund mi prešiel prstami po brade, po pramienkoch vlasov.
„Áno...“ znelo to nepresvedčivo a Bella si to uvedomovala.

V noci, od rána... celý čas bol k nej taký milý, pozorný. „Nechcem, aby si si myslel, že keď sme boli spolu... no,“ trochu počervenela, „nechcem, aby si si myslel, že máš teraz voči mne nejaký záväzok.“
Prešiel krátky okamih než odpovedal. „Tak to si myslíš?“ odmlčal sa. „Že to beriem ako dlh voči tebe?“ kútiky úst mu mykajú do úsmevu, no oči boli urazené.
„Nie. Áno... ja neviem. Pozri sa, nečakám, že mi teraz padneš k nohám a nebudem si robiť žiadne nároky...“
„Bože Bella, táraš sprostosti,“ nadvihol obočie. „Prídeme domov. Pôjdeš si oddýchnuť a ja sa o všetko postarám,“ oznámil hotovú vec.
„O čo?“
„Pôjdem sa porozprávať s mamou aj s tvojim strýkom,“ vysvetlil. Skontroloval podbrušník na sedle, či je dostatočne utiahnutý a pomohol jej na koňa.
„Edmund, nemyslím, že to je dobrý nápad,“ jej nesúhlas bol čitateľný už z tváre.
„Ticho,“ zahriakol ju. „Som dospelý chlap. A sám sa rozhodujem. Viem čo chceš ty a viem čo chcem aj ja. Myslím, že sme to vyriešili,“ žmurkol na ňu a nadvihol jeden kútik úst. Pôsobil chlapčensky.
„Ale tvoja mama...“
„... to prežije,“ doplnil ju so smiechom. Nahol sa v sedle za jej rukou a pobozkal ju.
„Edmund...“
„Poďme. Čím skôr budeme doma, tým lepšie,“ zdvihol pohľad na šedú oblohu. Popohnal koňa a Bella nemala inú možnosť, len ho nasledovať.