Po
večeri si chcel Edmund zapáliť na terase s Maxom a ďalšími
pánmi cigary, ale jeho matka mala zrejme iné plány. Odtiahla ho do
knižnice. S pocitom, že potrebuje niečo silnejšie ako víno,
podišiel k skupine fliaš a karáf, ktoré stáli na mramorovej
doske jednej zo skriniek. Edmund odjakživa nenávidel rozhovory s
mamou. Bola ten typ ženy, ktorá vnucovala ostatným svoje názory v
presvedčení, že sama vie najlepšie, čo oni sami chcú. Usadila
sa do koženého kresla. Edmund sa oprel o rímsu kozuba
a díval sa na mamu, ktorá vyzerala nepokojne.
„Tak
čo?“ So záujmom nadvihla obočie. „Čo povieš na Annu
Blandfordovú?“
Edmund
lenivo pokrčil plecami. „Ujde.“
Obočie
jej kleslo. „Len ujde? To je všetko, čo mi povieš?“
„Lady
Anna nie je nič viac a nič menej, ako som očakával. Myslím, že
by mi neprekážalo sa s ňou oženiť, hoci ma ani najmenej
nezaujíma.“
„Manželka
nemusí byť zaujímavá.“
Edmund
sa skľúčene zamyslel, či v tejto vete nie je nejaká skrytá
múdrosť. Stačila hodina v jej spoločnosti a každý vedel
prakticky všetko, čo sa o nej dalo dozvedieť. No Isabella bola svieža a fascinujúca. Pri večeri od nej nevedel
odtrhnúť zrak. Nebola taká pestovaná ako Anna, no šírila okolo
seba chaotickú radostnú sviežosť. Mala takú chuť do života, s
akou sa predtým nestretol, a inštinktívne chcel byť v jej
prítomnosti. Ten pocit sa zintenzívnil, keď sa stal svedkom jej
vážnej diskusie s Maxom. Obdivoval, ako opisovala veci. Tak sa
pohrúžila do rozhovoru, že zabudla jesť, a keď jej potom sluha
odnášal plný tanier polievky, smutne za ním hľadela.
„Mali
by sme sa vrátiť,“ navrhol Edmund mame.
„Dobre,“
vstala a chytila ho za rameno.
Bella
si večeru vôbec nevychutnala. Počas večere z nej nespúšťal oči
Edmund, hľadel na ňu s akýmsi drzým, znepokojujúcim záujmom,
ktorý chápala ako výsmech. Po večeri sa ľudia odobrali do
rôznych kútov domu. No nechcelo sa jej ísť piť čaj, ani vyšívať
či robiť iné nezmyselné veci. Mala na výber: buď si pôjde
ľahnúť alebo si nájde miesto, kde bude sama. Na spánok ani
nepomyslela. Nájde si nejakú knihu. Išla do knižnice, kradmo
nakukla za dvere, aby zistila, kto je v nej. Zišla sa tam skupina
detí, väčšina sedela na podlahe a starší pán s bokombradami
sedel na tvrdej stoličke. V rukách držal nejakú knihu a škúlil
do nej cez okuliare.
„Pokračujte!
Teraz nemôžete prestať,“ zakričalo nejaké dieťa.
Starec
zdvihol zrak. „Odkedy sú písmená také malé? Nie je tu slabé
svetlo?“
Bella
sa súcitne usmiala a vošla do miestnosti. „Môžem vám pomôcť,
pane?“
„Och,
áno.“ S vďačným pohľadom vstal a podával jej knihu. Bola to
Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Jej príbeh o vykúpení sa
stal senzáciou.
„Nečítali
by ste im chvíľu? Rád by som si sadol k ohňu a dopil punč.“
„Veľmi
rada,“ povedala Bella. Vzala knihu a spýtavo sa pozrela na deti.
„Mám čítať?“
„Áno!“
zvolali jednohlasne. Usmiala sa na ne, nalistovala stranu a čítala.
Sem tam sa pozrela na ich fascinované malé tváričky. Po chvíli
úkosom zazrela ako vošla nejaká vysoká postava do miestnosti.
Zdvihla zrak a zadívala sa do tmavomodrých očí, ktoré vo svetle
sviečok a ohňa z kozuba pôsobili ako čierne. Sadol si do kresla v
kúte a pridal sa k malým poslucháčom.
Edmund
sa pohodlne usadil a pohľadom visel na Isabelle. Neobľuboval
patetické príbehy, no ako tam sedel a počúval ju, pocítil ako sa
mu telom šíri horúčava, a nemalo to nič spoločné s praskajúcim
ohňom v kozube. Bella čítala vianočný príbeh s nevinnou
odovzdanosťou. Chcel byť s ňou sám a hodiny počúvať jej
hlboký, čarovný hlas. Chcel jej položiť hlavu do lona, aby cítil
krivku jej stehna na svojom líci. Keď dočítala druhú kapitolu,
so smiechom sľúbila deťom dožadujúcim sa, aby čítala ďalej,
že bude pokračovať nasledujúci večer. Mysľou mu prebehla
myšlienka, želanie, aby ona bola dcérou Blandfordovcov namiesto
Anny. Keď si pomyslel, že by si ju vybral namiesto tej ktorá mu je
sľúbená, cítil sa ako chrapúň.
No vieš ako si ma potešila s "vianočnou koledou"???! :) to je jedna z mojich najmilších kníh :P :)
OdpovedaťOdstrániťTen pocit, keď zistíš, že to začína byť jemne impulzívny príbeh a nevieš sa dočkať bodu varu :P :)
myslela som na teba lebo viem že tú knižku máš rada alebo teda si mi hovorila že si to čítala :)
Odstrániťčožéé?! :O úplne úžasná časť :) úplne si ma týmto zabila! dnes nebudem asi ani spať, je to fakt super :) -M
OdpovedaťOdstrániťjéj to je príjemný pocit pre "autora" :D hah :)
OdstrániťJe to krásne, úplne si to živo predstavujem :) (Mirka)
OdpovedaťOdstrániťdakujem :)
Odstrániť