18.časť

„Deje sa niečo, slečna?“
„Nie... áno,“ zamrmlala. „Vlastne áno.“ Stiahla si rukavice z prstov a sadla si za stôl kde boli pergamenové papiere, atrament a brko. Keď dopísala, poskladala malý papierik a dala ho Emme do ruky zo slovami: „Odnes to strýkovi. Povedz mu, že sa stretneme až doma. Hneď teraz odchádzam.“
„Čože?“ vytreštila oči.
„Nepýtaj sa ma zbytočnosti a choď,“ rozkázala jej Bella. Nechcela tu zostať. Nielen že by sa nevedela pozrieť do očí Edmundovej mamy, nedokázala by sa pozrieť ani naňho. Zobrala si neveľa peňazí, aby sa mohla po ceste domov niekde najesť, nič viac. Hrubý čierny kabát si prehodila cez seba a na hlavu nasadila dámsky cylinder. Na ruky si natiahla kožené rukavice a v duchu bola rada, že si obliekla jazdecké veci a nemusí sa prezliekať.

Snažila sa byť čo najmenej nápadná, pár sluhov sa jej smerom zvedavo obzrelo, našťastie nikto ju po ceste do stajne nezastavil. Takmer si v duchu tlieskala, zarazila sa keď išla stisnúť kľučku na dverách smerom von. Asi desať metrov pred ňou na protiľahlej chodbe stála Anna. Na tvári mala neutrálny výraz, Belle sa zdal trochu smutný. Pozerala na ňu a musela si všimnúť jej oblečenie aj to, že sa nechystá len na prechádzku po záhrade. Bella jej neisto kývla na pozdrav. Anna na moment sklopila pohľad. Už si myslela, že sesternica nič viac neurobí a chcela vyjsť von, no pozrela na ňu a pokývala jej hlavou. Uľavilo sa jej, keď ju Anna obdarila jemným náznakom úsmevu. Potom už naozaj otvorila dvere a vyšla do chladného počasia, ktoré bolo k večeru čoraz neúprosnejšie. Dych sa jej zrážal v malých kryštálikoch, keď vydýchla vzduch z pľúc. Pritiahla si kabát tesnejšie k sebe. Keď požiadala koniara, aby jej priniesol postroj pre Asha, chlapec na ňu najskôr pozeral ako na zjavenie potom sa váhavo pohol, aby jej vyhovel. Bola rada, že nešiel po nikoho dospelého, pretože nikto iný by ju isto teraz neposlúchol a nenechal by ju odísť. Kone mali po večeri, takže keď prišla k Ashovmu stojisku, bol uvoľnený a po celom dni odychovania plný energie. Chlapec sa vrátil a priniesol jej sedlo, v ktorom jazdili chlapi. Ešte než odišiel, upozornila ho, aby jej nepriniesol dámske sedlo. Keď prehodila oťaže cez Ashovu hlavu a chytila sa jeho štice na kohútiku, ľahko vysadla na jeho chrbát. Upravila si sukne, napravila deku, prehodenú cez konské telo a poprosila chlapca, aby jej otvoril veľké dvojkrídlové dvere v stajni. Keď ich ovial mrazivý vzduch, kôň prestupoval z nohy na nohu od nedočkavosti prebehnúť sa. Bella hodila chlapcovi guineu, ktorý ju vo vzduchu zachytil.
„Za mlčanlivosť,“ upresnila ho a chlapec prikývol.
„Dovidenia, slečna.“ Bella sa dotkla končekmi prstov čierneho klobúka a kývla hlavou na znak odzdravenia. Pritlačila holeň v čižmách na boky koňa a vyrazila do tmavého večera.