3.časť

„Ahoj,“ ozval sa mi hlas za chrbtom. Otočila som sa aj s táckou na obed a takmer zrazila z rúk jedlo.

„A-Ahoj?“ Bože, zase sa červenám. Mala by som s tým už prestať.

Usmial sa nad mojimi očividnými rozpakmi. Jeden kútik úst zdvihol v zamyslenej mimike. „Nemyslel som, že sa ešte stretneme,“ poznamenal.

„Ani ja.“ Vážne?

„Ale som rád.“ Mimovoľne sa oprel o pult.

„Ja tiež.“ Super.

„Takže, um...“

„Áno?“

„Niekedy, možno... by...“ Prerušila ho prichádzajúca skupinka dievčat. Nadvihol obočie. Sunny vyčarila úsmev ako prvá. Jess mala nos v nejakom zošite, ani nezdvihla tvár, Emmy stála po ich boku a neprítomne si prechádzala po pásikavej kravate.

„Si Alex však? Alexa nám o tebe rozprávala,“ povedala Sunny so zvedavým úsmevom.

„Vážne?“ Pozrel na mňa.

„No, ja...ehm.“

„Asi by som mal ísť.“ Kývol hlavou na čakajúcu skupinku chalanov. „Ahoj Alexa, majte sa.“

Sunny si dramaticky povzdychla. „Točí sa mi z neho hlava. Je ako...“ poklopkala si prstov po brade. „Prestaň,“ prerušila som ju. „Tie reči si si mohla odpustiť.“

„Aké reči?“ odvetila nevinne. Začala si odbaľovať cereálnu tyčinku.

„Jess, čo robíš?“ zamerala som pozornosť niekde inde.

„Čítam,“ povedala, akoby to nebolo zrejmé.

„To stále,“ osopila som sa.

Emmy sa zachmúrila. „Stalo sa niečo?“

Zamierila som k prázdnemu stolu a ostatné ma nasledovali. „Nič.“

„Niekto dnes nemá náladu,“ povznesene oznámila Sunny.

„Tak to vypadá.“

„Je na to dôvod?“

„Nieje zrejmý?“ prerušila náš rozhovor Sunny.

„Nie?“ zamračila som sa na ňu. Mala som chuť hodiť do nej balíček s kukuričnými lupienkami.

Ani nie minútu po tom, čo som dopovedala niekto doslova hodil tácku so svojimi obedom na náš stôl.

„Zdravím.“ Červená omáčka jej obeda bola na mojej košeli.

„Čo chceš?“ Sunny to doslova vypľula. Jess zdvihla oči od zošita a Emmy ju sledovala s neskrývanou hrôzou.

„Od teba nič,“ mávla rukou a sklonila sa ku mne. „Ako dobre sa poznáš s Alexom?“

Vidlička mi vypadla z prstov. „Prosím?“

„Si hluchá alebo čo?“

„Nie.“

„Dobre. Niečo ti poviem. Preňho si decko – nič. Ja som s ním v jedom ročníku, to znamená, že som preňho lepšia voľba.“

„Vypadli od tohto stola,“ Sunny buchla rukou po plastovej hmote. „Alebo ťa vyprevadím?“

Koko sa uškrnula, znova uprela oči na mňa. „Mala by si si radšej dávať pozor.“

„Povedala som vypadni.“ Sunny sa postavila zo stoličky.

„Dievčatá, mier a lásku,“ vyhlásila Jess s naivným presvedčením.

„Drž sa od neho ďalej,“ s týmito slovami sa so svojou skupinou pobrala preč.

„Neznesiem ju,“ odvetila Emmy.

„Nemala by si jej dovoliť, aby sa s tebou takto rozprávala.“ Sunny ma prepichla pohľadom.

„Čo mám robiť? Je vo vyššom ročníku. Platí tu hierarchia.“

„Seriem na ňu!“

„Ty si to môžeš dovoliť.“

„Čo tým chceš povedať?“

„Že si tu nevyrastala. Nie si vzduch. Prišla si ako slečna populárna. Prisťahovalci z Ameriky sú tu niečo ako bohovia, aj keď nechápem prečo,“ odvrkla som.

Sunny vyzerala ublížene. „Tak to ti ďakujem.“ Znechutene vstala od stola a odišla.

„Za päť minút začína hodina. Vidíme sa neskôr,“ kývla Jess a odišla tiež.

„Chceš sa porozprávať?“ načrtla Emmy.

„Vypadám na to?“

„Prečo si bola na ňu hnusná?“

„Povedala som, že sa nemám chuť o tom baviť...“ zamrmlala som.

„Nepovedala. Tak?“ dožadovala sa odpovede.

„Ja len... niekedy jej závidím.“

„Čo?“

„Všetko. Ako sa správa. Jej sebavedomie, sympatickosť...“

„A ty si myslíš, že to nemáš?“ jemne sa pousmiala.

„Vypadám na to?“ zopakovala som.

„Stačí keď to v sebe nájdeš.“

Zamračila som sa. „Od kedy si taká zhovorčivá? Väčšinu času si ticho.“ Prekrížila som si ruky na hrudi.

„Keď to treba,“ odpoveď nechala doznieť. Mykla ramenami. „Zachviľu sa začína hodina. Vidíme sa,“ kývla mi. Ostala som sama. Tie hnusné špagety vychladli a hustota omáčky podozrivo zhustla.

Pekného Valentína všetkým :)