Zobudila som sa na tiché
odfukovanie po pravej strane a ťažobu na mojom žalúdku. Nie že
by mi bolo zle. To nie. Jared spal na bruchu, tvárou ku mne, s rukou
prehodenou cez moje telo. Bol taký rozkošný! Črty tváre mal v
spánku uvoľnené a vyzeral ako hriech, po ktorom túži každá
žena. Ani Michelangelov Dávid sa mu nemohol rovnať. Spomenula som
si na útržky z noci a po tvári sa mi rozliala červeň, silnejšia
ako farba čerstvého tulipánu. Prešla som mu po holom predlaktí
až k ramenu nado mnou a opatrne posunula ruku. Niečo zamrmlal a
nakoniec sa mi podarilo spod jeho zovretia vyšmyknúť. Zohla som sa
po Jaredove tričko vedľa postele, ktoré mi dal na spanie a v
tichosti vyšla z izby. Rozhodla som sa uvariť aspoň kávu. Moje
kulinárske schopnosti boli značne obmedzené. Do kuchyne som
trafila ľahko. Káva sa zdala jednoducho-pripraviteľná, pokým som
neobjavila stroj, veľký strieborný s množstvom tlačidiel na jej
prípravu. Radšej som sa toho nedotkla. Do kanvice som napustila
vodu a neprítomne sledovala prúd z kohútika.
„Dúfam, že odo mňa
neutekáš,“ ruky ma oblapili okolo pása. Moja po-spánková
rétorika nenabrala plné sily a ako som v ľaku otočila hlavou,
narazila som ňou do digestora.
„Doriti...!“ šúchala
som si boľavé miesto na zátylku.
Jared vyzeral akoby
nevedel, či sa smiať alebo ma ľutovať.
„Moja sladká...“
dohovor vety odznel v mojich vlasoch. Nakoniec po snahe uňho vyhrala
ľútosť. „Prepáč, nevedel som, že ťa tak vystraším.“
Položil si hlavu na moje rameno a jemne mi prechádzal ústami po
krku. „Prečo si odišla z postele?“ lenivo prehodil pomedzi
bozky.
„Netreba sa váľať
celý deň v posteli.“
„Nie, ale s tebou je mi
tam tak dobre, že by som to kľudne praktizoval.“
Usmiala som sa a nechala
ho, nech ma objíma.
„Čo to vlastne robíš?“
opýtal sa pozerajúc na vodu.
„Kávu,“ vyhlásila
som.
„Kávu?“ vyprskol.
„Miláčik, mám tu...“
„Áno, áno... všimla
som si. Kto sa má vyznať v tých tridsiatich gombíkoch?“
rozhodila som rukou na kávovar.
„Je ich tam asi tak
osem,“ mykalo mu kútikmi.
„Moja káva ti bude
chutiť lepšie. To nevieš, že jedlo varené s láskou je
najlepšie?“ nevinne som prehodila.
„S láskou?“ usmial
sa.
„Mhm...“
„Takže ma ľúbiš?“
nenechal ma, s jemným úsmevom.
„Áno.“
„Áno, čo?“
dobiedzal.
„Prestaň,“ drgal som
ho do brucha. „Mám ti to dať čierne na bielom?“
„Nie, ale pekne sa to
počúva. Mimochodom...“
„No?“
„Aj ja ťa ľúbim. Ale
tú kávu by si sama robiť nemala.“
„No dovoľ,“ urazila
som sa. „Jedna z vecí, ktoré viem pripraviť naozaj dobre.“
„Ako chceš,“ usmieval
sa ako slniečko. Sadol si na moje miesto zo včera a sledoval ma.
„Chceš aj cukor?“
„Nie.“
„Mlieko?“
„Nie,“ usmial sa. „Mám
rád silnú kávu.“
„Ved sa to nedá piť,“
sledovala som, ako si po chvíli doprial veľký glg.
Pokrútil hlavou. „Tak,
čo budeme dnes robiť?“
„Dnes?“ prekvapene som
na neho pozrela ponad okraj šálky. „Hovorila som ti, že idem s
rodičmi za tetou. Ako každý, víkend.“
„Jeden víkend, je tam
toho,“ šomral.
„Bol to aj minulý,“
uškrnula som sa. „A ty nepotrebuješ ísť do práce?“
„Nie. Dnes ťa chcem
zobrať na jednu oslavu. Budú tam moji známi, aspoň sa s nimi
zoznámiš.“
Nebolo mi veľmi do spevu.
„Ja neviem...“
„Akože neviem?“
pristúpil ku mne. „Neustále ťa ospevujem, tak ťa chcú spoznať.
Pusa.“ Pobozkal ma.
Odrazu zvážnel. „Nemáš
bolesti?“ Očami mi putoval po tvári, mysliac na minulú noc.
„Nie,“ odvetila som po
pravde. „Zo začiatku... trochu... ale...“ usmiala som sa a
pohladila m u strapaté vlasy. „Ďakujem,“ zamumlala som.
„Ty mne?“ neveriacky
ma chytil za bradu. „Ja ďakujem tebe. Som rád, že... no...“
potuteľne sa usmial.
„Že si bol môj prvý?“
„No,“ prikývol.
„Aj ja.“
Pauza. Ďalšia pusa.
„Kde to vlastne ideme?“
zašomrala som mu pri ústach, vzdávajúc akýkoľvek odpor.
„Uvidíš,“ uškrnul
sa.
Takže, narýchlo dopísané, myslím, že celkom obstojné, a samozrejme: hl. dôvod pridania (:D) - aj zajtra držím palce čitateľským maturantom :)
ďakujem... aspoň trochu povzbudenia... Ja som to vzdala (revem ako malé decko) a mám chuť tam ani nechodiť... Proste hrôza a des... Ale vážne ďakujem, že si to tu pridala... Milujem tú poviedku... :)
OdpovedaťOdstrániťza málo, som rada že taká maličkosť ako pridanie jednej A4 na blog poteší :)
Odstrániť:) nie som maturant, ale oceniť môžem , nie? :D
OdpovedaťOdstrániť:D samozrejme ;)
Odstrániťúžasné :)
OdpovedaťOdstrániťdakujem :)
OdstrániťKedy bude ďalšia časť???
OdpovedaťOdstrániťzajtra, dnes som sa pokúšala niečo spísať, ale pri tých výtvoroch som to radšej nechala na zajtra :D :)
OdstrániťSuper :) škerím sa ako trtko :D taká ňuňu časť :D páčila sa mi, veľmi :)
OdpovedaťOdstrániťsom rada :D dakujem :)
Odstrániť