11.časť 1/2

„Ahoj, láska,“ zaševelil mi hlas v telefóne, zatiaľ čo som pomaly splývala s podlahou.

„Zase ti volá ten Bayning?“ frflal otec a mama prikyvovala.

„Ja už vidím ten tvoj prospech,“ predpovedala, pre zmenu jej prikyvoval otec.

„Za štvrť hodinu som u teba,“ Jared pokračoval.

„Dobre, čakám.“ Zložila som.

„Mami, žiadny dôvod na paniku. Známky sa nezmenili.“

„To je otázka času.“

Niečo k tomu dodať? Nie. Zdrhám do izby.

Práve keď som zasunula poslednú sponku do vlasov, ozval sa zvonček.

„To je Jared!“ kričala som z izby. Obliekla som si bundu, zobrala tašku a vtancovala rovno do známeho náručia.

„Ahoj,“ dala som mu pusu.

„Ahoj. No...“ odtiahol sa a obzrel ma od špičky prstov po korienky vlasov. „Si krásna.“

„To ty musíš hovoriť,“ dala som mu slabý buchnát do brucha. Rodičia sa pre istotu stiahli.

„Samozrejme, akoby to vypadalo?“ nahodil vážny výraz. „Ale ty by si sa mi páčila aj vo vreci.“

„Tak ďakujem,“ ironicky som prehodila. „Nemusela som sa obťažovať.“

„To by ťa malo skôr potešiť,“ zaškeril sa. „Aj tak si najkrajšia bez jediného kúska oblečenia.“

Začervenala som sa a zakryla mu ústa rukou. „Jared,“ zasyčala som, zatiaľ čo sa smial pomedzi moje prsty. „Rodičia sú hneď za rohom. Preboha, veď oni si myslia, že ani neviem čo je sex, nie ešte že ho praktizujem!“

Neprestal sa rehliť. „Ty si neskutočný.“

„To dávno viem,“ nahodil svoj úsmev.

Pokrútila som hlavou. „Čo ja na tebe vidím.“