11.časť 2/2

Slovo: podráždená, ani v najmenšom nevystihovalo skutočnosť, aká mnou oplývala. Pri prvých dvoch som mala na perách neochvejný úsmev, pri tretej mi beleli hánky na prstoch, a pri štvrtej moje pery nadobudli smrteľnú farbu, pričom ma od zaťatej sánky rozbolel chrup.

„Dočerta!...“ nezdržala som sa, keď nás opäť ďalšia minula. „Ja som vzduch?“

Jared vyzeral, že sa baví. Priložil si k ústam pohár a odpil si. „Nie si. Oni to vidia,“ chytil ma za ruku, uvoľnil stiahnuté prsty a krúživým, upokojujúcim pohybom prešiel po jej chrbte.

„Čo by mali vidieť?“ mračila som sa.

„Že mám oči len pre teba,“ ten úsmev, čo sa mu objavil na ústach venoval mne. Len mne.

Pookriala som. „Ach...“

Pritiahol si ma k boku, rukou pridržiavajúc na krížoch. „Závidia,“ povedal pri mojom uchu.

„Ale neznášam, ako na teba pozerajú! A keď prišli, aby sa s tebou pozdravili... ako... akoby som bola tvoja mladšia sestra, ktorú ti hodili na starosť, zatiaľ čo ťa veselo oblápajú a flirtujú s tebou!“

„Prečo ti na tom záleží? Mne sú ukradnuté.“

„Mne nie.“

„Nezmením ich správanie. Pokým som ťa nepoznal, vychutnával som si pozornosť. Teraz mi to je ľahostajné. Dajme tomu ako...“ prižmúril oči v prehnane zamyslenej mimike. „Ako otravný hmyz.“

Uškrnula som sa. „Asi by ich nepotešilo prirovnanie k nejakej muche...“

Opäť úsmev. „Mne je to jedno.“

„A ako sa na teba dívajú...“ zamrmlala som nahnevane, práve prichytiac jednu z nich, ako otvorene zíza na Jareda. „Akoby hľadali vhodnú chvíľu zatiahnuť ťa niekde na záchody.“

Rozosmial sa. „Nakoniec zistia, že ich snaha vyjde nazmar. Už sa toľko nemrač, buď usmievavá a krásna, ako vždy,“ nadvihol mi bradu. „Ale opačné pohlavie sa ti pozdáva, či nie?“ podpichol ma.

„No, tí sú milý,“ nevinne som prehodila.

„Tak milý... hm, len aby,“ pokrútil prstom.

Chytila som mu prst do dlane. „Prestaň!“

„Idem ti k baru pre niečo na pitie?“

Prikývla som. „Idem na vzduch. Je tu trochu dusno.“

„Dobre,“ dal mi pusu do vlasov. „Hneď prídem.“

Stála tu malá skupinka v rohu pri dverách, inak bola terasa prázdna. Slnko celkom nezapadlo, no bolo už za horizontom. Slabý vánok príjemne osviežoval. Oprela som sa o rímsu, chrbtom k ľudom a pozerala na úzku ulicu oddeľujúcu budovu od pláže a mora.

„Koho som tu našla,“ ozval sa za mnou ženský hlas. Pootočila som sa smerom k postave v úzkych modrých šatách a videla aziatku, jednu z dievčat, ktoré sa rozprávali s Jaredom. Krvavočervené pery mala v úškľabku a oči orámované linkou si ma prezerali. Pôsobila takmer strašidelne. Ako mačka, ktorá našla svoju obeť. Čierne vlasy si prehodila dozadu a odpila si z vína v pohári.

Nadvihla som obočie. „Ako sa máš?“ to som už odvetila bokom k nej.

„Takže ty si nám ulovila Jareda?“ pristúpila bližšie.

„Prosím?“

Mávla rukou. „Ako vám to klape?“

„Prečo ťa to zaujíma?“

„Dobre. Priamočiara. Aj tak som sa nechcela baviť o zbytočných kecoch. Povedz mi jedno... čo myslíš, koľko týždňov, možno mesiacov potrvá, kým sa ťa nabaží? Si ešte mláďatko. Neskúsená dievčinka s peknými očami.“

„U-uh?“ zakuckala som sa, neschopná rozhodnúť, na čo reagovať skôr.

„Si taká naivná, že si myslíš, že Jared sa uspokojí s tebou?“ vystrúhala ľútostivú grimasu.

„Očividne sa ti páči,“ poznamenala som pokojne.

„Každej tam vnútri.“

„Potom sa mu skús dostať do nohavíc. Nemyslím ale, že pochodíš,“ naklonila som sa k nej, napodobňujúc medzi nami dôverný rozhovor. „Ušetrím ťa sklamania. Jeho šľapky ako ty,“ výrazne som si ju premerala, „...neberú,“ sladko som sa usmiala a to už k nám išiel Jared s dvoma pohármi v ruke.

„Priniesol som ti nealko,“ poznamenal podávajúc mi chladený pohár. Usmial sa na mňa a chytil okolo pása. „Tamara,“ vecne poznamenal, no jej smerom nepozrel. Tá vyzerala zaskočene.

„Ďakujem,“ vďačne som si odpila. Mätový nápoj mi osviežil suché hrdlo.

„Prepáč, chcela si ešte niečo?“ poznamenala som. Keby pohľady vedeli zabíjať, jej by bol zaručene smrtiaci.

Jared si ju nevšímal, nahol sa pri mňa a pobozkal ma. Jemne, dôkladne... ochutnala som whisky a privinula som sa k nemu bližšie. Prvotné prekvapenie nahradilo potešenie a radosť. Videla som mu to na očiach tesne predtým, než ich zavrel. Vychutnával si to, že máme divákov. Keď sa odtiahol, posledný krát mi dal cudný bozk na ústa, zatiaľ čo ja som spracovávala posledné minúty. Nikto pri nás už nestál.

„Asi sme ju znechutili.“

„Skôr naštvali,“ uškrnul sa. „Bol som sa rozlúčiť s priateľmi aj za teba. Vypadnime odtiaľto.“

„Zobral si mi to z jazyka.“