2.časť

„Dočerta Bea!“ Dodgera som jej doslova hodila.

Tvárila sa ako všetká nevinnosť v Anglicku. „Ty si ho chytila. Ďakujem.“ Na Dodgera zaprskala čierna mačka pri Beiných nohách. Chytila, no za akú cenu. Keby som nebola taká vykoľajená, ocenila by som okolitú prírodu Hampshire. Trinásťročná sestra sedela na kamenej lavici v parku blízko hotela, pod tieňom košatých dubov.

„Nabudúce si ich všetky necháš doma,“ ukázala som na hašteriace sa klbká.

„Ale im sa tu tak páči! Jess nebuď taká.“

„Aká?“ opáčila som. „Kvôli tvojej potvore som sa skoro dostala do problémov. Stretla som Bayningovho syna a boh vie čo by sa stalo, keby na jeho mieste bol jeho otec...“ zarazila som sa.

„Nechceš si sadnúť?“ mierne ma ponúkla.

Keď som prikývla, opatrne na mňa pozerala a... usmievala sa ako vševedko.

„Čo je?“ Bola by mi odpovedala, keby Dodger neskočil na Lunu a nezačali sa naháňať.

„Dodger,“ zahriakla ho a zdvihla ježiacu sa mačku zo zeme. „Za chvíľu nás budú zháňať, nepôjdeme naspäť?“ Sestrine röntgenové modré oči sa zadívali do mojich.

„Asi áno.“

Slnko zapadalo a vytváralo kaskádu farieb na rozľahlých záhradách.

„Vedela by som tu žiť,“ vyhlásila Beatrix. „Je tu kľud a pokoj. Nehovoriac o tom, že Dodgerovi a Lune sa tu určite páči viac ako v Brightone.“

„Nestačia ti návštevy tety Livie?“ uštipačne som poznamenala. „Myslím, že budúcu návštevu pre zmenu vynechám.“

Sestra na mňa hodila pohľad a skúmavo si ma prezerala od hlavy po päty. „Doteraz si sa sem vždy tešila.“

„Lebo som sa rada odreagovala od učenia,“ zaklamala som. „Čakajú ma písomky. Budem sa musieť učiť.“

„Jess, ty sa učíš dokonca aj keď sa sprchuješ. Nemysli si, že nepočujem to mrmlanie keď si v kúpeľni. Okrem toho,“ vyhlásila akoby mimochodom. „Videla som tie otvorené knihy na budúci rok. Mňa neoklameš.“

„Vždy sa je čo učiť.“

„Niekedy to preháňaš.“

„Nepreháňam to,“ dočerta, kedy som sa dostala to tejto obrannej pozície?

„Ale áno. Nedivím sa, že si ešte nemala žiadneho chlapca z tej svojej partie.“

„Ani Emily ešte nemala...“

„Sara mi povedala, že ak dievča v tvojom veku nemá chlapca, potom má rada svoje pohlavie. Sara mi ďalej hovorila, že by som pred tebou ne...“

Zastala som a vzápätí sa rozosmiala. Keď som si utrela slzy, na ústach mala vykrivené kútiky.

„Sara je stará striga. Nepočúvaj ju.“

„Ja to viem. Chcela som ti zlepšiť náladu. Od kedy si sa vrátila, je na tebe niečo čudné.“

„Na mne?“

Pokrčila ramenami. „Vidím to na tebe.“

„Nechceš si svoje bosorácke schopnosti skúšať na niekom inom?“

„To nie sú bosorácke schopnosti,“ namietla. „Takmer ma prirovnávaš k Sare. Zabudla si, že si ju pred piatimi minútami nazvala strigou?“

„Medzi tým je veľký rozdiel.“

„Iba rýchlo zapieraš. Nachytala som ťa,“ odhrnula si plavú kučierku z čela.

„Ako to, že mám takú múdru sestru?“

„To neviem, ale mala by si byť rada,“ vyplazila jazyk a skackavo sa rozbehla cez štrkovú cestičku v zástupe malej fauny.