Keď Mercedes
zavrela dvere na izbe, Ronnie sa s čudným pohľadom pozrela na
sestru. Obidve práve zobudila ich mama a boli v nočných košeliach.
„Bola pokojná.
Myslíš, že jej Northclif nič nepovedal?“
„Zatiaľ,“
pripomenula jej sestra. „Je ešte ráno. Určite ju vyhľadá
popoludní, alebo možno už na jarmoku.“
„Mohol jej to
povedať včera pri večeri a nemyslím, že by Northclif chodil na
také zábavy,“ poznamenala Ronnie.
„Nehľadaj uňho
pochopenie Ronnie. Je to suchopárny nadutec. Krik nás čaká
popoludní,“ vzdychla Kornélia. Otvorili sa dvere s dvomi
komornými, ktoré poslali, aby ich obliekli a upravili.
O polhodinu sedeli
každá na jednej stoličke pri toaletnom stolíku. Kornélia si
hmkala pesničku a každú chvíľu sa nahýnala za ďalšími
fľaškami s parfumami pred ňou, zatiaľ čo sa jej slúžka snažila
zopnúť ťažké vlasy.
Ronnie poslušne
sedela, hľadela na svoj odraz v zrkadle. „Pre tvoje vlasy by som
zabíjala, Nelly.“
„Máš krásne
vlasy.“
„Sú rovné. V
móde sú kučery. Pokým získajú nejaký objem, trvá to hodiny.“
„Nebuď smiešna,
Ronnie. Môže ti byť fuk čo je v móde, každý, kto spozná tvoje
krásne srdce ťa bude milovať bez ohľadu na tvoje vlasy, ktoré
sú, pripomínam, krásne.“
„Slečna,“
zahriakla Kornéliu staršia slúžka. „Ak sa budete stále hmýriť,
tie vlasy vám nezapne ani božia vôľa.“
„Veď dobre,
dobre.“
Kornélia nebola
dôverčivá ani z polovice ako Ronnie. Počas spomínanej večere ju
usadili za hlavný stôl, pri Northclifovi. Keď zbadala svoje meno
po jeho pravej ruke, tri stoličky ďalej, musela sa opýtať jedného
zo sluhov, či sa nestala chyba.
„Nie, slečna,“
odvetil jej muž v peknej livreji. Keď sa všetci hostia pousádzali,
prišiel aj samotný Blase. Počas celej večere sedel za vrchstolom
spokojne ako Lucifer na svojom tróne. Všimla si, že Ronnie usadili
pár stoličiek od nej, ostatných Blakeovcov k druhému stolu. Pekná
plavovlasá vdova, sediaca oproti nej, neustále oslovovala
Northclifa a spolu s ďalším mužom viedli rozhovor o plánovanej
jazde na skokovej dráhe. Muž sediaci po jej ľavej strane bol Eric,
Blaseov priateľ. Bol to muž, ktorý získal veľký majetok
obchodom, tak ako jej otec. Nedbal na anglické pravidlá, dokonca sa
s ňou rozprával aj o banalitách a témach o ktorých by nemali
diskutovať mladé dievčatá. Sem tam sa pridal Blase. Jeho pohľad
na sebe cítila počas všetkých chodov. Keď prehovoril Blase,
všetci počúvali. Jeho slová akoby mali cenu zlata, pomyslela si
uštipačne Kornélia. No prekvapilo ju, ako pozorne počúva jej
výroky. Sústredene na ňu pozeral, napriek tomu, že mal takmer
plný tanier polievky.
„Dieťa, na svoj
vek máte príliš vycibrené názory, nemyslíte?“ opýtala sa jej
vdova. Kornélia postrehla v hlase trpkosť, aj keď si mladá žena
dala záležať na uhladenosti.
„Nestrácam čas
hlúpymi odpoveďami, madam. Otec nás vždy učil úprimnosti a
otvorenosti. Domnievam sa, keby nepoužívam rozum so svojimi
názormi, nelíšila by som sa od ktoréhokoľvek dievčaťa v
miestnosti a nech ma parom prejde, ak by som si kvôli tomu mala
zničiť povesť nevychovanej Američanky.“ Za stolom nastalo
ticho, vrava ustala. Keď sa však Blase úprimne rozosmial, postupne
sa k nemu pár ľudí pridávalo.
Kornéliu prekvapila
jeho reakcia. „Je na tom niečo vtipné, lord?“
Usmial sa a oprel na
stoličke, keď mu odnášali prázdny tanier. „Možno.“
No za celý večer
nevyhľadal ani jedného z ich rodičov.
Viem, že časti sem pribúdajú cez víkendy, ale nemám čas sedieť za tým každý deň, tak dúfam, že budete čítať aj ked sa mi podarí pridať časť len cez ten víkend. :) Hodte komentár, nech viem čo si myslíte.
je to úžasné a mám rada takéto príbehy tak určite budem čítať :3 :)) *R
OdpovedaťOdstrániťdakujem :)
OdstrániťTo nevadi... :)
OdpovedaťOdstrániťsom rada :)
OdstrániťBarči konečne som si našla čas a prečítala poviedku, strašne sa mi to páči len tak ďalej , a ten tvoj štýl písania- krásne :o) D.
OdpovedaťOdstrániťnepovedala si mi včera, že si si čítala blog! :) vdaka
OdstrániťSuper, a myslím, že nikomu nevadí, ak pridáš len cez víkend, kto chce ten si počká ;) A teším sa na ďalší víkend ;)
OdpovedaťOdstrániť