11.časť

„Je krásne počasie.“

„To je,“ súhlasil Blase.

„Určené ako na vychádzku na koni...“

„Ste na koni.“

„...s vetrom vo vlasoch,“ pokračovala Kornélia, „koňom vo vzduchu...“

Blase sa uškrnul. „Snažíte sa mi naznačiť, že by ste chceli tráviť čas na skokovej dráhe?“

„Ak poviem áno, dovolíte mi to?“

„Nie.“

Zdržala sa odpovede a popohnala koňa do klusu. Blase ju poľahky dobehol. Väčšia skupina pánov a starších dievčat išla vpredu. Blase chcel byť z nejakého dôvodu na konci a zhovárať sa. S Kornéliou. Keď sa už musel vzdať jazdy, nech aspoň nemusí počúvať plytké reči tuctových dievčat. Hoci dievča vedľa neho nebola anglického pôvodu, nemala žiadne príjemné vystupovanie ani nijaký povahový dar, ktorý by si vážil. Na Kornélií sa mu páčil fakt, že sa nesnaží nútene konverzovať, ani prehnane gestikulovať či smiať na rečiach, ktoré povie. Rada pripomínala chyby ostatných, teraz neopomenula ani jeho. Počas hodiny, ktorú boli vonku, mu stihla povedať zopár pripomienok. Takmer pri každej sa neovládol a hrdlom mu prešiel smiech.

„Predo mnou neutečiete,“ usmial sa, keď očervenela.

„To som nemala v pláne.“

„Naozaj?“

„Keby som to mala v pláne,“ zastavila svoju kobylu. „Verte, že by sa mi to poľahky podarilo.“

Blase zastal tiež. „Vaše presvedčenie v samú seba je v tomto prípade smiešne.“

Stisla pery na ktorých zotrval pohľadom. Obzrel si ju. Na koni nesedela pôvabne ani ako dáma. Sedela vzpriamene ako vojak pred čakajúcou bitkou. Nechápal prečo mu celé telo ožilo pri pohľade na ňu. Ani prečo mu vlasy na zátylku vstali dupkom.

„Možno sa v tomto prípade mýli vaše presvedčenie, pane.“

„Moje presvedčenia málokto spochybňuje. Vždy im dôverujem a nikdy ma nesklamali.“

„Ľutujem ženu, ktorá sa za vás vydá,“ vyhŕklo z nej.

„To už prečo?“ posmešne nadvihol obočie a uvoľnene sa zahniezdil v sedle.

„Vaša nadutosť a arogancia jej bude každý deň pripomínať, že v deň, kedy vám povedala áno, bol jej osudový,“ odvrkla.

„Bože, na taký mladý vek máte vycibrené názory, slečna Blakeová,“ zasmial sa, keď prižmúrila oči.

„Naznačujete, že by som mala opakovať názory iných? Mužov?“

„Nie. Som rád, že sa líšite od iných,“ pri jeho slovách nechápavo zvraštila obočie.

„Ste nevyspytateľný. V jeden okamih ma kritizujete v druhý mi skladáte komplimenty,“ odvetila štipľavo. „Ste kôpka protikladov, pane.“

„Možno máte pravdu,“ obzrel sa. „Zaostávame za ostatnými,“ poznamenal. Z nejakého dôvodu sa mu nepáčilo, ako si obzerá okolie. „Deje sa niečo?“

„Stále si myslíte, že ma chytíte?“ odvetila s úsmevom.

Zamračil sa. „Stojíte na mieste. Nechápem...“

„Tak sledujte,“ nohu za kosticou na sedle si prehodila na pravú stranu, tak, že sedela obkročmo. Otočila grošovanú kobylu smerom odkiaľ prišli a popohnala ju do cvalu.

„Dočerta,“ klial. „Preskočilo vám? Zastavte toho koňa!“ Už ho nepočula. Pár očí sa otočilo ich smerom. Pritiahol koni uzdu a popohnal ho jej smerom. Sed mala neistý, kvôli pravej nohe, ktorú nemala v strmeni. Celou váhou sa opierala o ľavú nohu a nakláňala sa do strany ako handerná bábika. Odbočila od cesty, kde bol padnutý kmeň veľkého stromu. Pri skoku sa nebezpečne naklonila, až takmer spadla. Blase prekážku preskočil ľahko a po pár metroch jeho žrebec dohnal kobylu. Trhnutím ju zastavil.

„Čo ste si mysleli, doparoma?“ kričal. Zoskočil na zem a nie príliš jemne ju strhol zo sedla. „To bolo naposledy čo ste si dovolili ma neposlúchnuť!...“

„Inak čo?“ očervenela. Blase urobil krok k nej a chytil ju za plecia.

„Mohli ste sa zabiť vy hlúpa hus!“

„Prečo z toho robíte takú veľkú vec? Nakoniec vám môže byť jedno či si dolámem väzy alebo nie.“ Chcela ho odsotiť, ale bol pevný a svalnatý. Jeho telo na ňu pôsobilo ako skala. Takmer nemožné ňou pohnúť.

„Vy...“ tvár sa mu skrivila od zúrivosti.

„Pustite ma!“ Jeho stisk zosilnel, keď sa mu pokúšala vytrhnúť.

Zaskučal od prekvapenia, keď mu dupla na nohu v čižme. „Čo to...? Ak urobíte ešte nejakú podobnú hlúposť, neručím za seba.“

„Len to skúste,“ bojovne sa pred neho postavila. Mal chuť ju udrieť.

„Zakazujem vám sa priblížiť k hocakému koni, ak vás uvidím v stajni, alebo sa dopočujem, že ste tam boli, sám vás vykopnem z domu.“

Viem, že kvôli zriedenosti príspevkov sú tu neni žiadne komentáre. No včera som napísala asi 3-4 časti dopredu, tak sem pribudne do nedele každý deň jedna - čas na to som mala aj vďaka tomu, že som nebola v škole, takže.. :) Dúfam, že sa vám to stále páči a už to nebude trvať dlho a bude koniec.