Dni ubiehali pomaly, čas
trávila na prechádzkach alebo v hudobnom salóne. Jeden deň, kedy už bolo
neskoro po večeri, dámy si išli vypiť čaj alebo sherry, muži zapáliť cigaru a
vypiť niečo tvrdšie ako víno. Hostia boli buď v knižnici, kde sa usporadúvali
rôzne hry, alebo sa utiahli do biliardovej miestnosti. Skupinka dievčat v
hudobnom salóne hrali karty, pri ďalšom stole sedeli staré ženy s
prepudrovanými tvárami a silnými parfumami. Obloky na terasu boli otvorené
dokorán a prúdil sem svieži vzduch prevoňaný ružami zo záhrady. Obloha bola
tmavá a mesiac v tvare kosáčika obklopovali hviezdy.
„Nelly, nejdeš si s nami
zahrať?“ Ronnie ukázala na nástroje rohu
miestnosti. Dvojica dievčat, ktoré si pred chvíľou brnkali na piano odišli do
vedľajšej miestnosti, kde sedela väčšina ľudí za hracími stolmi.
„Prečo nie?“ usmiala sa.
„Predvedieme tým suchopárnym Angličanom, ako sa to robí u nás doma?“ uštipačne
sa zasmiala. Sadla si za čierne piano, Ronnie s Norah sa usadili vedľa seba s husľami.
Tony si prisadol čo najbližšie a s očakávaním pozeral na nasledujúce
vystúpenie. Kornélia sedela tvárou do miestnosti, chrbtom k otvorenému oknu. Prstami
prešla po klaviatúre a začala hrať.
Blase mal celý večer zlú
náladu. Vlastne celý týždeň. Odkedy sa dostal do slovnej potýčky s jednou zo
sestier Blakeových. Asi stí raz sa na mieste otočil, keď sa chcel s ňou
porozprávať. Nebol zvyknutý kričať na nikoho. Ovládal sa za každej situácie.
Myšlienka, že ho dohnala na pokraj nepríčetnosti, ho štvala a zároveň
udivovala. Kráčal po chodbe z balkóna, kde sa rozprával z hŕstkou mužov. Mal
namierené do pracovne. Keď však prechádzal okolo jedného zo salónov kde hrala
hudba, zastavil sa. Prešiel pomedzi stoly, kde sa starší zabávali stávkami a
zálohami. Niekoľko ľudí stálo vo vstupe do hudobného salóna a pozerali sa na
malý koncert. Hudba bola jemná, vycibrená do presnosti. Mal v pláne sa pozrieť,
kto tak šikovne narába s nástrojmi. Ako sa presúval dopredu, započul rozhovor
lorda Keneilwortha a lady Georgiany.
„...neobyčajné vystúpenie,
nemyslíte?“
„Zaiste. Keď som však
počula majstrovstvo prstov, vedela som, že sú to slečny Blakeové. Prinajmenšom
aspoň najstaršej zo sestier.“
„Ako to?“ opýtal sa Blake.
Lady Georgiana sa potešila
záujmu hostiteľa. „Slečna Kornélia, Nelly, ako ju prezývajú, počúvam takmer
každé ráno keď sa prebúdzam. Moja izba je nad menším hudobným salónom, kde
chodí hrávať. Raz som sa išla pozrieť, kto to hrá a sedela tam sama len v
negližé... trochu nemiestne, ale do tej časti domu nikto nechodí...“
„Hráva každé ráno?“ uistil
sa Blase.
„Takmer každé,“ potvrdila.
„Akoby hrali prsty
anjelov,“ poťahal sa za bokombrady lord Keneilworth.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára