6.časť

O desať minút neskôr, Meg vybehla z auta ešte predtým než som stihla zastať. No teda, na niekoho, kto má v sebe dobrú dávku alkoholu utekala celkom slušne. Čupla si k maminým kvetináčom pri garáži a vracala. Znovu.

“Tak pod,” pomohla som jej vstať. Prehodila som si jej rameno okolo krku. “Ak mi pozvraciaš topánky, nedám ti žiadne raňajky.”

“Megy?” mama prišla z obývačky. Vyzerala prekvapene, hned nato zhrozene až sa jej výraz usadil na ustarostení. “Zlatko, si v poriadku?”

“Mama, myslím, že tá otázka je práve teraz irelevantná.”

“Pani Millerová,” pozdravila ju Meg. “Doriti, je mi na hovno. Dočerta, práve som povedala doriti a hovno. Doriti-” zaúpela. “Zase.”

“Meg, bud ticho.”

“Zvládneš to s ňou do izby?” opýtala sa mama.

“Myslím, že hej.”

“Prinesiem nejaký acylpyrin.”

“Vdaka.”

Meg zaspala teste po tom, čo spadla na posteľ. Podarilo sa mi dať z nej kabát a topánky. Mama potichu vošla. Na nočný stolík položila dve tabletky s pohárom vody.

“Čo jej rodičia? Vedia, že je tu?”

“Áno, písala som jej mame.”

“Prinesiem niečo, ak by chcela v noci vracať.”

“Mami?”

Otočila sa pred dverami. “Áno, zlatko?”

“Nespomínaj to pred jej rodičmi, prosím. Oni by-”

“Ja viem,” usmiala sa tým mama-ťa-ľúbi úsmevom. “Dobrú noc.”

“Dobrú noc.”

Ani jedna z nás sa v noci moc nevyspala. Dva krát sa utekala vyvracať. Vstala som nadránom a po raňajkách niesla niečo na jedenie aj Meg. Hned čo som vstúpila, otvorila oči a pomaly sa posadila.

“Skurvená opica,” chytila si hlavu. “Doriti.”

“No, tak trochu si to zaslúžiš,” odsekla som s prekríženými rukami. “Povieš mi, prečo mi museli volať, aby som ten tvoj opitý zadok prišla vyťahovať z kríkov?”

“Prepáč,” potichu zafunela. “Nepila som toho veľa. Ten idiot Dustin mi tam musel zamiešať niečo tvrdšie.”

Sadla som si na posteľ. “Čo sa stalo s Adamom?”

Očividne jej to už po včerajšku nerobilo problém povedať mi to. “Opýtala som sa ho, či so mnou nechce ísť von. Vieš, vtedy ked sme sa rozprávali,” mávla rukou.

“A?”

“A nič. Povedal, že sa pred pár týždňami rozišiel s Ninou Niečo – nepamätám si meno.”

“To je všetko, Meg? Opiješ sa len preto, že ťa odmietol?”

“Vieš ako dlho sa mi páči,” odpovedala dotknuto. “Tak trochu mi to zlomilo sebavedomie.”

“Kto ti vlastne volal?” opýtala sa, akoby ju to trápilo dlhšie.

Zošpúlila som pery, nedarilo sa mi skryť úsmev. “Kayden s Adamom.”

“Myslela som, že sa mi len snívalo.” Celá červená si chytila hlavu do rúk. “Sprcha. Musím si dať sprchu.”

“Prinesiem ti uterák.”

“Aha,” ešte som sa otočila. “Môžeš tu zostať ako dlho budeš chcieť. Mama išla na nákupy a ja idem na jeden pohovor.”

“Pohovor na čo?”

“Na prácu, predsa.”

Pokrčila ramenami. “Musím ísť domov. Mame a otcovi sa nemôžem vyhýbať dlho.”

“Odchádzame za pol hodinu.”

“Fajn, fajn, len nekrič, prosím ťa.”